Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)
| Spálený vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Veľká Lodina |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Pokryvy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 797,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′27″S 21°07′20″V / 48,8409°S 21,1221°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Malej Lodiny (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Spálený vrch (797,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad obcou Košická Belá, približne 11 km severozápadne od Košíc.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pokryvy.[2] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a v katastrálnom území obce Malá Lodina.[4] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Veľká Lodina, severne leží Malá Lodina, západne Veľký Folkmar, južne Košická Belá a východne Kysak.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Spálený vrch leží v krátkej rázsoche hrebeňa, ktorý vedie z vrchu Sivec (781 m n. m.) nad údolím Hornádu, juhovýchodným smerom na Vysoký vrch (851 m n. m.). Severne sa nachádza Suchý vrch (799 m n. m.) a Bokšov (810 m n. m.), východne Holica (806 m n. m.), Prielohy (788 m n. m.) a Vysoký vrch (851 m n. m.), južne Pokryvy (888 m n. m.) a Skalka (603 m n. m.) a západne Suchý vrch (889 m n. m.), Folkmarská skala (915 m n. m.) a Sivec (781 m n. m.).[1] Masív je súčasťou povodia rieky Hornád, kde vodu z východných svahov odvádza potok Ružínok, západné a severné odvodňuje jeho prítok Malý Ružínok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a veľká časť masívu patrí do národnej prírodnej rezervácie Vozárska.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Bachureň, Čergov, Slanské vrchy, Volovské vrchy a Vysoké Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no modrá značka vedie traverzom od západu, cez sever až po juhovýchod. Na blízke rázcestie Gaľová vedie prístup:
- po
zelenej turistickej značke:
- od západu z lokality Ružín, most cez Priehybu pod Sivcom
- od juhu z rázc. Pod Jahodnou cez Sedlo pod Vysokým vrchom
- po
modrej turistickej značke:
- od juhu z Košickej Belej
- od severu z rázc. Ružín, zastávka cez Malý skok[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-18]. Dostupné online.