Spojovník
‐
Spojovník (‐) (zriedkavo: divis, tiré[1]) je interpunkčné znamienko. Spája tesne viazané slová, na konci riadka sa používa pri delení slov. Píše sa zásadne bez medzier.[2] Nemal by byť zamieňaný s pomlčkou (–), ktorá je dlhšia, má odlišnú funkciu a v slovenčine sa píše s medzerami.
Spojovník má v systéme Unicode kód U+2010 HYPHEN (HTML ‐ resp. ‐). Bežne sa však ako spojovník používa aj ASCII znak spojovník/mínus U+002D HYPHEN-MINUS (-), ktorý je zadateľný priamo z klávesnice.
Príklady
[upraviť | upraviť zdroj]Vybrané príklady použitia spojovníka v slovenčine:
- „Jean-Paul“, „Rázusová-Martáková“, „Curie-Skłodowska“ (zložené mená a priezviská)
- „Česko-Slovensko“, „Rakúsko-Uhorsko“, „Šaštín-Stráže“ (názvy krajín spojených do jedného celku, pôvodne samostatných obcí spojených do jednej)
- „propán-bután“ (zložené všeobecné podstatné mená)
- „bielo-modro-červený“, „vedecko-technický“, „cyrilo-metodský“ (zložené prídavné mená na vyjadrenie zreteľne vydelených zložiek)
- „Geigerov-Müllerov (počítač)“, „Rayleighov-Jeansov (zákon)“ (zložené privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien)
- „česko-slovenský slovník“, „britsko-francúzske rozhovory“ (označenie obapolnosti, vzájomnosti)
- „Poprad-Tatry“, „Guinea-Bissau“ (spojenia s bližším určením, napr. označenie žel. stanice alebo letiska v Poprade, ktoré leží v blízkosti Tatier, štát Guinea s hlavným mestom Bissau)
- „Bratislava-Devínska Nová Ves“, „Častá-Papiernička“ (spojenia, v ktorých prvá časť označuje celok a druhá jeho súčasť)
- „dva-tri týždne“ „dnes-zajtra“, „viac-menej“ (vyjadrenie približnosti, neurčitosti v kvantitatívnych spojeniach)
- „hory-doly“, „krížom-krážom“, „zoči-voči“, „sem-tam“, „dňom-nocou“ (vyjadrenie úplnosti, vyčerpanie všetkých možností a pod.)
- „kamarát-nekamarát“, „cesta-necesta“, „voľky-nevoľky“ (spojenia, v ktorých zložky stoja v protiklade)
- „ledva-ledva“, „už-už“, „len tak-tak“, „dlhý-predlhý“ „dávno-pradávno“ (spojenia na vyjadrenie stupňovania, intenzity)
- „zle-nedobre“, „horko-ťažko“, „šťastný-blažený“ (synonymné spojenia na spresnenie, zvýšenie zrozumiteľnosti alebo jednoznačnosti),
- „kuca-paca“, „cingi-lingi“, „lárom-fárom“, „ťuk-ťuk“ (expresívne výrazy onomatopoického pôvodu, ktorých jednotlivé zložky sa samostatne zväčša nepoužívajú)
- „7-tisíc“, „7,5-percentný“, „45-ročný“, „10-násobok“, „25-krát“ (spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami)
- „pra-covať“, „pracov-ník“ (pri rozdeľovaní slov na konci riadka)
- „troj- až štvornásobok“, „troj- až štvormiestny“ (namiesto časti slova, ak za ním nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou)
- „SĽUK-u“, „BEZ-ka“ (pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k iniciálovým skratkám)
- „Ne-ve-ríš?“, „Sku-toč-ne?“, „Dvakrát sa ponížila, po-ní-ži-la, slabikovala potichu“ (označenie prerývanej výslovnosti vnútri slov)
- „D-glukóza“, „2-fenantyl“ (spájanie symbolov so slovami)
- „Aix-en-Provence“, „Johann-Strauss-Gasse“ (cudzie vlastné mená podľa pôvodného stavu)
Pre podrobný zoznam pozri PSP.[3]
Podobné znamienka
[upraviť | upraviť zdroj]Súvisiace znamienka
[upraviť | upraviť zdroj]- ⸗ (
U+2E17 DOUBLE OBLIQUE HYPHEN) – dvojitý naklonený spojovník
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ spojovník. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 418.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola VIII. Interpunkcia : 1. Interpunkcia a jej funkcie.
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola VIII. Interpunkcia : 2.9. Spojovník.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
- pomlčková vojna – spor o zápis názvu Česko-Slovenska so spojovníkom (nepresne označovaným ako pomlčka) v roku 1990