Preskočiť na obsah

Spoločenstvo prsteňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spoločenstvo prsteňa
The Fellowship of the Ring

Model Veľprsteňa, ústredného predmetu trilógie Pán prsteňov, na básni vo vznešenej elfčine

Autor J. R. R. Tolkien
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania Spojené kráľovstvo
Nakladateľstvo originálneho vydania Allen & Unwin
Dátum 1. vydania originálu 29. júl 1954
Literárny žáner fantasy
Séria Pán prsteňov

Spoločenstvo prsteňa je fantasy román od spisovateľa J. R. R. Tolkiena. Predstavuje prvú časť trilógie Pán prsteňov.

Román sa pôvodne skladal z dvoch kníh, celá trilógia zo šiestich. Z obchodných dôvodov však knižná séria vyšla v troch dieloch. Prvý diel po prvý raz vyšiel 29. júla 1954 v Spojenom kráľovstve. Slovenský preklad vyšiel po prvý raz v roku 2001.[1] Román bol zaradený BBC medzi 100 najväčších britských románov, denníkom Le Monde medzi 100 najdôležitejších kníh 20. storočia a časopisom Time medzi 100 najlepších anglicky písaných románov od roku 1923.[2]

Spoločenstvo prsteňa sa odohráva v Stredozemi, fiktívnom svetadieli, ktorý vymyslel J. R. R. Tolkien. Ústredným motívom je boj dobra a zla. Opisuje začiatok putovania hobita Froda s magickým Prsteňom, ktorého cieľom má byť zničenie Prsteňa. O získanie Prsteňa sa usiluje mocný nepriateľ Sauron, ktorý by s jeho pomocou ovládol celú Stredozem.

Pokračovania tejto knihy majú názov Dve veže a Návrat kráľa. Prequelom tejto knihy je román Hobit. Dielo bolo niekoľkokrát sfilmované. Prvý raz vyšlo spolu s časťou druhého dielu ako animovaný film v roku 1978.[2] Na motívy Spoločenstva prsteňa bol v roku 2001 nakrútený film režírovaný Petrom Jacksonom.

Stavba knihy (v slovenskom preklade)

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha začína predhovorom autora k druhému vydaniu, v ktorom okrem iného odmieta názory, že jeho dielo je metaforou aktuálneho diania vo svete.[3] Tolkien tu popisuje zrod tejto knihy, prerušenia v tomto procese, aj zmeny oproti prvému vydaniu. Nasledujú informatívne pasáže, v ktorých podrobne predstavuje fiktívnu rasu hobitov, ich históriu, život a zvyky. Okrem hobitov predstavuje aj trpaslíkov a okolnosti nájdenia Prsteňa (Veľprsteňa), ktoré sú súčasťou diela Hobit.

Nasleduje mapka Grófstva, ríše, v ktorej začína príbeh, a potom samotný dej knihy. Ten je vyrozprávaný vševedúcim rozprávačom, no zameriava sa hlavne na prežívanie hlavného hrdinu Froda Bublíka.

Vznik zápletky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastný dej knihy začína opisom života hobita Bilba Bublíka v hobitskej ríši Grófstvo. Dobrodruh a (podľa mienky iných hobitov) čudák a boháč Bilbo s pribúdajúcimi rokmi akoby vôbec nestarol. Sám pociťuje čudný nepokoj, a tak sa rozhodne na staré kolená naposledy vydať na cesty. Svoju luxusnú hobitiu noru odovzdá svojmu dedičovi, príbuznému Frodovi, v deň keď dosiahne plnoletosť – to je u hobitov vek 33 rokov. Sám Bilbo má v ten istý deň 111 rokov. Ich súhrnný počet rokov, 144, je zároveň pre hobitov významné číslo. Bilbo s Frodom usporiadajú veľkolepú narodeninovú oslavu. Na jej konci si Bilbo dá na prst čarovný Prsteň, o ktorom nevie nikto okrem neho, Froda a ich priateľa, čarodejníka Gandalfa. Bilbo sa pred očami všetkých hostí oslavy stane neviditeľným. Vykradne sa z oslavy a vydá sa na cesty. Magický prsteň na Gandalfovo naliehanie prenechá Frodovi.

Gandalfa znepokojilo, s akou neochotou sa Bilbo vzdal Prsteňa, aj Bilbova podivná zachovanosť s pribúdajúcimi rokmi. Získa podozrenie, že Prsteň, ktorý Frodovi zanechal, je dávno stratený, mocný a nebezpečný Veľprsteň. Gandalf cestuje a študuje, aby si túto hypotézu overil. Frodo za ten čas – v priebehu nasledujúcich sedemnásť rokov – viac-menej pokojne nažíva v Grófstve. Jedného dňa sa Gandalf vráti, urobí poslednú skúšku a potvrdí, že Frodov prsteň je naozaj Veľprsteň. Vysvetlí vystrašenému Frodovi, čo je to Veľprsteň i jeho históriu. Zároveň ho varuje, že Sauron, tvorca Prsteňa, chce svoj dávno stratený Prsteň získať späť. Sauron už vie, že Prsteň sa nachádza v Grófstve, a má plno špehov. Frodo sa sám rozhodne vydať sa s prsteňom preč, aby Grófstvo neohrozil. Potom však Gandalf zistí, že ich rozhovor si cez okno vypočul aj Frodov záhradník Sam Mukro. Rozhodne, že Sam musí ísť s Frodom. Sam s tým nadšene súhlasí, pretože je Frodovi oddaný a navyše chce vidieť elfov.

Začiatok putovania – cesta do Jelenín

[upraviť | upraviť zdroj]

Gandalf znova odíde a radí Frodovi, aby s cestou vyčkal do jeho návratu. Lenže sa nevracia. Frodo, ktorému sa napriek dobrodružným sklonom až tak veľmi nechce opustiť milované Gróstvo, sa rozhodne čakať na Gandalfa do dňa svojich (a Bilbovych) narodenín. Keď sa nezjaví ani vtedy, vyrazí na cestu so Samom a priateľom Pipinom. S poznaním pravdy o Prsteni sa však Frodo stal obozretným a nejdú po hlavnej, hradskej ceste. Ich cieľom je najvýchodnejšia hobitská dedina Jeleniny, kam sa Frodo naoko sťahuje, aby tak zdôvodnil svoj odchod pred ostatnými hobitmi.

Ilustrácia čierneho jazdca

Cestou do Jelenín hobiti narazia na elfov, ale aj na nepríjemne pôsobiacich jazdcov v čiernych plášťoch na čiernych koňoch. Pred týmito čiernymi jazdcami sa zakaždým ukryjú, no Frodo v ich blízkosti cíti nutkanie nastoknúť si Prsteň. Dá však na Gandalfovu radu, aby Prsteň nepoužíval.

Z Jelenín do Svažín

[upraviť | upraviť zdroj]

V Jeleninách sa Frodo stretne s príbuzným Chichom a dozvedia sa ďalšie znepokojivé správy – čierni jazdci sa na Froda všade vypytujú. Frodo preto prespí v Jeleninách iba jednu noc a zavčas ráno sa vydá na ďalšiu cestu za hranice Grófstva, do mestečka Svažiny. Napriek odrádzaniu ho všetci traja priatelia chcú nasledovať. Pre istotu znova nejdú hlavnou cestou. Najprv putujú na chrbtoch poníkov cez Staroles plný starých, zlovoľných stromov. Keď si dajú prestávku pod starou vŕbou, vŕba sa pokúsi Froda utopiť a Chicha s Pipinom obkrúti konármi a koreňmi, takže sa nemôžu pohnúť. Frodo v zúfalstve volá o pomoc. Vtedy sa zjaví veselý chlapík v čižmách, ktorý prinúti vŕbu, aby Frodovych priateľov pustila. Predstaví sa im ako Tom Bombadil. Pozve ich do svojho domu na okraji Starolesa, kde strávia nejaký čas s ním a jeho partnerkou Zlatoočkou. Tom Bombadil je mocná a stará bytosť, na ktorú Veľprsteň nemá nijaký vplyv.

Napokon sa hobiti vydajú na poníkoch ďalej po kraji zvanom Mohylové vrchy. Postupne ich zahalí hmla a uväzní ich vo vnútri mohyly jedna z Mohylových príšer. Frodo zavolá na pomoc Toma Bombadila, ktorý ich vyslobodí a sprevádza ich až na okraj svojho územia. Z pokladov ukrytých vnútri mohyly im rozdá meče. Odporučí im, aby sa vo Svažinách ubytovali v hostinci U Skákavého poníka.

Zo Svažín do Vododolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hobiti prídu do Svažín, mestečka, v ktorom nažívajú hobiti a iné rasy spoločne s ľuďmi. Ubytujú sa U skákavého poníka, ako im poradil Tom Bombadil. V spoločnosti hostinca si všimnú tajomného zahaleného muža, ktorého miestni volajú Chodec. Spočiatku im je podozrivý.

Hobiti hojne pijú pivo a postupne sa uvoľňujú, až sa Frodo zľakne, že prezradia niečo dôležité – cestuje totiž pod falošným menom. V snahe odpútať pozornosť Frodo spieva a tancuje. Pritom sa však pošmykne, padne a Prsteň sa mu samovoľne nastokne na prst. Jeho zmiznutie pred očami všetkých vyvolá obrovský rozruch, presne to, čomu sa chceli hobiti vyhnúť. Vtedy sa im predstaví Chodec a ponúka im pomoc. Frodo mu nedôveruje, no zrazu si hostinský, Žito Maslík, spomenie, že Gandalf tu pred celými mesiacmi nechal pre Froda list. Maslík ho však zabudol odoslať do Gróstva. Obsah listu je znepokojivý – Gandalf v ňom odporúča čo najrýchlejší odchod z Grófstva. Zároveň však píše, že môžu veriť Chodcovi, ktorého pravé meno je Aragorn. Hobiti teda vezmú Aragorna do svojej družiny. Na jeho odporúčanie nespia v posteliach, ktoré si objednali. Ráno zistia, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie – ich izba bola prepadnutá, prikrývky a vankúše rozsekané a zo stajne vypustené všetky jazdecké zvieratá. Hobitov pochod bez poníkov veľmi spomalí. Horko-ťažko zoženú aspoň jedného poníka, na ktorom vezú batožinu.

Aragorn vie, že za útokmi stáli Čierni jazdci a že ich budú prenasledovať. Nasledujúce putovanie pustými krajmi preto naďalej prebieha mimo hlavnej cesty, rozličnými chodníčkami, ktoré Aragorn pozná. Čierni jazdci sa však napriek jeho pokusom zmiasť ich postupne približujú. Aragorn zavedie hobitov na vrch Vetristá, jedno z možných miest, kde by ich Gandalf mohol čakať. Nenájdu však ani Gandalfa, ani nijaký náznak, že tu bol.

Čierni jazdci sa stále približujú. Frodo napokon neodolá nutkaniu, ktoré v ňom vyvolávajú, a nastokne si prsteň. Tým ho však Čierni jazdci vidia ešte lepšie – nie tú to ľudia, ale Prsteňové príšery, dávno zotročené Sauronom. Frodo zase vidí lepšie ich. Jeden z jazdcov bodne Froda dýkou do ramena. Následne ho Aragorn odoženie ohňom. Frodo je však zranený, navyše prekliatou zbraňou, čo Aragorn nevie vyliečiť. Froda vysadia na poníka a putujú ďalej smerom k elfskému príbytku Vododolu. Frodo však slabne a zo začarovanej rany sa mu šíri chlad.

Stretnú elfa Glorfindela, ktorý im vyrazil z Vododolu v ústrety. Froda vysadia na jeho bieleho, múdreho a poslušného koňa. Keď sa priblížia k rieke Dunivá, ktorú majú prekročiť, čierni jazdci sa znova priblížia. Všetci majú starosť najmä o Froda, ten ale nechce priateľov opustiť. Napokon Glorfindel vydá príkaz a jeho kôň s Frodom prebrodí rieku. Za ním sa vrhnú do vody ďalší traja čierni jazdci a šesť ich ostáva na brehu. Vtom sa vody rieky zdvihnú a odnesú troch jazdcov, zvyšných Aragorn s Glorfindelom zaženú do rieky, ktorá ich tiež pohltí. Frodo v tejto chvíli omdlieva.

Vo Vododole

[upraviť | upraviť zdroj]

Frodo sa po niekoľkodňovom bezvedomí preberá v krásnom dome elfa Elronda. Tam sa konečne stretáva s Gandalfom, ktorý mu vyrozpráva, čo stálo za jeho záchranou. Prúd vody, ktorý odplavil čiernych jazdcov, zdvihol Elrond. Čiernych jazdcov však nemožno zahubiť – prišli o kone a prestrojenie, sú oslabení a na istý čas mimo hry, ale prenasledovanie sa neskončilo. Frodo sa však vďaka umeniu elfov konečne uzdravuje. Zoznamuje sa s Elrondom, jeho dcérou Arwen, trpaslíkom Glóinom (s ktorým putoval kedysi dávno Bilbo) a jeho synom Gimlim, a napokon s Boromirom, ktorý prišiel z krajiny Gondor na juhu. Napokon tu na svoju veľkú radosť stretá aj Bilba, ktorý sa vrátil zo svojich ciest a odvtedy žije medzi elfami a pokúša sa dokončiť knihu svojich pamätí.

Po nejakom čase vo Vododole zasadne Elrondova rada zložená z elfov a ďalších návštevníkov Elrondovho domu. Pozvú na ňu aj Bilba a Froda. Frodo sa konečne dozvie, čo Gandalfa tak zdržalo – bol zajatcom čarodeja Sarumana, za ktorým sa Gandalf prišiel poradiť ohľadom Prsteňa. Saruman, odborník na Prstene moci, medzi ktoré patrí aj Veľprsteň, však prepadol zlu. Uväzní Gandalfa na vrchole svojej čarodejníckej veže. Odtiaľ ho po čase vyslobodí inteligentný obrovský orol. Prísediaci sa dozvedia aj to, čo sem privádza Boromira – nepokoje v Gondore, stupňujúce sa útoky z temnej ríše Mordor a záhadný sem o Prsteni.

Švajčiarske Alpy, Tolkieova inšpirácia pre prechod Hmlistými horami

Elrondova rada zvažuje, čo s nebezpečným Prsteňom urobí. Medzi návrhmi je zveriť ho do večnej úschovy Toma Bombadila, previezť ho za more, hodiť do mora, či skúsiť použiť jeho moc proti Sauronovi. Na všetky návrhy však padnú silné protiargumenty a tak zostáva iba jedna možnosť – zničiť Veľprsteň v Hore osudu v Mordore. Hoci Frodo je spočiatku sklamaný, že musí putovať ďalej a do väčších nebezpečenstiev ako teraz, napokon sa sám ponúkne, že Veľprsteň do Mordoru vezme. Za jeho spoločníkov sú vybraní verný Sam, mocný Gandalf, výborný stopár Aragorn a udatný Boromir. Za elfov ide Legolas a za trpaslíkov Gimli. Napokon sa dobrovoľne pridajú aj Chicho a Pipin, čím sa počet členov družiny zvýši na deväť. Je teda rovnaký ako počet čiernych jazdcov, ktorí sú ich súpermi. Nazvú sa Spoločenstvo prsteňa. Družina má cestovať čo najnenápadnejšie, ich zbraňou má byť neznalosť nepriateľa, čo zamýšľajú, a preto nie sú ani príliš ozbrojení. Bilbo však namiesto meča, ktorý sa Frodovi zlomil pri útoku čiernych jazdcov, ponúkne svoj meč Žihadlo a brnenie z mithrilu.

Z Vododolu po Lothórien

[upraviť | upraviť zdroj]

Družina vyrazí v zime. Postupuje na juhovýchod a blíži sa k Hmlistým horám, rozsiahlemu pohoriu pretínajúcemu Stredozem zhruba v severo-južnom smere. Pohorie sa Spoločenstvo prsteňa rozhodne prekročiť priesmykom pri jednom z jeho najvyšších vrchov – Caradhrase. Ako však stúpajú k priesmyku, hora prejavuje svoju zlovôľu a zošle na nich mimoriadne silnú snehovú búrku. Družina sa musí vrátiť nižšie. Napokon sa napriek značnej nevôli rozhodnú prejsť cez hory, cez dávnu, bájnu trpasličiu ríšu Moriu. Iba Gimli je tejto možnosti naklonený.

Vstup do Morie uzatvára čarodejná brána, s ktorej otvorením si Gandalf dlho nevie dať rady. Napokon vysloví správne heslo a vchod sa otvorí. V tej chvíli sa z pochmúrneho jazera pred bránou vynoria chápadlá, ktoré zaútočia na Froda. Sam ho oslobodí a pútnici sa zachránia útekom do Morie. Brána sa za nimi uzavrie a rachot napovedá, že je zvonku zavalená. Družine neostáva nič iné, než prejsť Moriou a vyjsť na druhej strane hôr. Postupujú temnými, spletitými chodbami podzemnej ríše. Frodo nadobudne pocit, že ich niekto sleduje.

Blízko východného východu z Morie ich napadnú ohyzdi spolu s trollmi. Spoločenstvo prsteňa s nimi chvíľu bojuje, no potom sa zjaví omnoho hrozivejší nepriateľ – Balrogom. Gandalf ho zastaví, no Balrog ho stiahne do hlbín. Zvyšok družiny na Gandalfov príkaz utečie von z Morie.

Ilustrácia vládnuceho páru Lothórienu - Celeborna a Galadriel, ktorí sa pri lúčení družiny s Lórienom objavili na lodi v tvare labute

Družina skľúčená Gandalfovou smrťou uteká pred ohyzdmi, ktorí ich po zotmení prenasledujú, až do očarujúcej krajiny Lothórien (Lórien). Rastú v nej zvláštne stromy mallorny a obývajú ju elfovia žijúci na stromoch. Vládnu v nej mocní starí elfovia Celeborn a Galadriel – starí rodičia Arwen z Vododolu (staro však nevyzerajú, keďže sú nesmrteľní). Poskytnú družine útočisko. Frodo ponúka Galadriel svoj Prsteň a ona je v pokušení si ho nechať, no napokon odmietne, pretože vie, že by napriek svojej sile podľahla jeho zhubnému vplyvu. Elfovia dajú družine člny a oni pokračujú v ceste po veľkej rieke Anduin.

Rozpad spoločenstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Družina sa nevie rozhodnúť, či bude pokračovať na západ do Gondoru, čomu je naklonený hlavne Gondorčan Boromir, alebo na východ do Mordoru, aby Prsteň zničili. Stále ich prenasleduje tajomný tvor, o ktorom už vedia aj Sam a Aragorn a zhodnú sa v tom, že je to Gloch. Napokon, keď už sa nedá rozhodnutie o ďalej ceste odkladať, vyzvú Froda, aby rozhodol on. Frodo sa vzdiali od družiny, aby nad tým premýšľal, keď vtom za ním príde Boromir a začne sa dožadovať, aby mu Prsteň dal. Frodo pochopí, že Boromir prepadol zhubnej moci Prsteňa. Aby tomuto väčšiemu a omnoho silnejšiemu človeku unikol, nasadí si Prsteň. Boromir sa spamätá, no Frodo je rozhodnutý odísť od družiny a vybrať sa do Mordoru sám, aby zlo Prsteňa už nikoho ďalšieho neohrozilo. Sam si však domyslí, čo má Frodo v pláne, a keď Frodo potajomky spúšťa čln na vodu, dobehne ho. Frodo a Sam teda pokračujú v ceste do Mordoru spoločne. Zvyšok družiny sa vydáva do Gondoru.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ĎURECHOVÁ, Dagmar. 54 rokov od vydania Spoločenstva Prsteňa [online]. 2018-07-13. Dostupné online.
  2. a b Pán prstenů [online]. [Cit. 2022-05-09]. Dostupné online. (česky)
  3. HYŽNÝ, Matúš. Pán prsteňov nie je obrazom nepokojného 20. storočia [online]. 2016-12-16. Dostupné online.