Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici

Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici
Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta
Upálenie majstra Jána Husa v Martinickej biblii, 1430. Vľavo magister s knihou. Pravdepodobne sa jedná o Petra z Mladoňovíc, objednávateľa rukopisu.
Autor	Peter z Mladoňovic
Pôvodný jazyk	latinčina, 1533 čeština
Krajina vydania	České kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu	15. storočie
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
Ďalšie odkazy
Commons	Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici
Literárny portál

Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici (lat. Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta) Petra z Mladoňovic, ktorá česky vyšla roku 1533 pod názvom Spis o utrpení Mistra Jana Husa, je autentické svedectvo o ceste, uväznení, vypočúvaní, odsúdení a upálení majstra Jána Husa počas Kostnického koncilu v roku 1414 – 1415. Peter bol ako pisár v službách rytiera Jána z Chlumu sprievodcom majstra Jána Husa na jeho ceste na Kostnícky koncil, kde s ním verne zotrval po celý čas jeho procesu až do smrti (1415). Správy, ktoré o týchto udalostiach spísal, sa v českom prostredí čoskoro rozšírili a stali sa dôležitým prameňom pre pochopenie kostníckych udalostí (akty koncilu sa totiž nezachovali). Celý text kroniky bol opäť vydaný v češtine v roku 1981.

Obsah

Správa podáva podrobný opis účasti Jána Husa na koncile a jeho smrť.

Otázka glejtu pre Jána Husa

Kráľ Žigmund vydal Jánovi Husovi pre cestu na Kostnický koncil ochranný glejt.

„	Léta Páně 1414 nejjasnĕjší kníže a pán, pan Zikmund ... uloživ jim, aby ráčili přivésti jeho královským jménem mistra Jana Huse ..., že mu také chce poslati svůj zvláštní ochranný průvodný list, aby mohl svobodně přijíti do Kostnice a nazpět se vrátiti do Čech, a slíbil mu, že ho zároveň vezme také do obrany a záštity své a Svaté říše.	“
–

Samotný text listu/glejtu ale umožňuje dvojakú interpretáciu, jednak plnú ochranu:

„	Ctihodného mistra Jana Huse ... kterého jsme i my pŕijali do naší a Svaté říše obrany a záštity ...	“
–

ale aj len záruky týkajúce sa iba cesty do Kostnice:

„	... abyste ho, až k Vám přijde, ... ráčili laskavě přijmouti ... a abyste mu a jeho lidem ... ráčili postarati o bezpečný a ochranný průvod ...	“
–

Jan Hus sa vybral do Kostnice bez tohto listu, bol mu doručený až v Kostnici:

„	A jižť vypravil jsem se na cestu bez glejtu ...	“
–

Cesta a príchod majstra Jána Husa do Kostnice

Ján Hus cestou z Čiech šíril svoje myšlienky.

„	Také v tomto mĕstě (pozn. Norimberku) i jiných říšských městech ... dával takové otevřené vyhlášky latinsky a německy na branách a dveřích kostelů přibíjeti: „Mistr Jan Hus již se ubírá do Kostnice ukázati víru, kterou dosud držel, nyní drží a až do smrti s přispěním Pána Ježíše Krista bude držeti“.	“
–

Do Kostnice prišiel 3. novembra 1414 a ubytoval sa v ulici svätého Pavla u vdovy zvanej Fida.

Zatknutie

Po rozšírení falošných povestí o Husovom údajnom úteku z mesta bol Ján Hus „po Kateřinĕ“ (28. novembra 1414) pozvaný ku kardinálom a zatknutý. Jan z Chlumu z Husovho sprievodu protestoval u pápeža, ale Ján XXIII. sa tváril, že so zatknutím nič nemá:

„	Hle zde moji bratři - a ukazoval na kardinály - že já jsem nikdy nenařídil ho zatknouti; a onen František (pozn. úradník, čo zatkol Jána Husa) jest svévolník, on není můj člověk.	“
–

Po úteku pápeža Jána XXIII. z koncilu mal Žigmund možnosť prepustiť Jána Husa, ale neurobil tak:

„	... strážcové mistra Jana ... odevzdali klíče od řečeného žaláře, v němž byl mistr vězněn, králi, a jak se říkalo, koncilu ... A král s koncilem přijav klíče, a to na Květnou neděli (24.3.), dal je kostnickému biskupovi, aby vzal mistra do své moci. Hle, tu ho již mohl vysvoboditi ze žaláře a zadost učiniti svému ochrannému listu, kdyby byl v tom spravedlivě jednal.	“
–

Zatknutie majstra Jána bolo v Čechách vnímané ako nespravodlivosť a porušenie glejtu, správa obsahuje prepisy listov českej a poľskej šľachty intervenujúcej v prospech majstra Jána.

Výsluchy a odsúdenie

Majster Ján Hus bol vypočutý trikrát, aj keď nešlo o dišputu, ako očakával, ale o výsluchy.

Počas tretieho vypočutia sa preberali žalobné články vybrané z Husových spisov. Proti formulácii celého radu článkov Hus protestoval s tým, že boli citácie z jeho kníh skomolené tak, že dávali úplne iný zmysel, alebo boli aspoň vytrhnuté z kontextu. Došlo teda k porovnaniu s príslušnými pasážami z jeho spisov, ktoré mal koncil po ruke. Prvé články sa týkali Husovej Wycliffsky zafarbenej definície cirkvi, ďalej jeho názorov na pápežský úrad, pápeža a jeho právomoci a na kardinálov. Keď mu bol pripísaný názor, že pápež, biskup alebo prelát žijúci v smrteľnom hriechu nie je pápežom biskupom alebo prelátom, vysvetlil, že je ním stále čo do úradu (môže teda platne vykonávať úradné či sviatostné úkony), ale nie čo do zásluh a teda ním nie je pred Bohom. Toto poňatie potom pri vypočutí aplikoval aj na svetských pánov, vrátane kráľa. Prítomný kráľ Žigmund na to reagoval slovami: „Jene Huse, nikdo nežije bez hříchu.“ Hus tento článok obhajoval aj s odkazom na nedávne zosadenie pápeža Jána XXIII. Ďalšie články sa zaoberali Husovými názormi na cirkevné tresty. Na obžalobu z tvrdenia, že žiadny kacír nemá byť okrem trestu cirkevného potrestaný svetským súdom smrťou, ktoré sa nikde v jeho knihe priamo nenachádzalo, odpovedal, že kacír by mal byť láskavo poučený Písmom svätým a dôvodmi z neho vyplývajúcimi. Pripustil však, že ak by taký ani po poučení nechcel upustiť od bludov, mohol by byť potrestaný aj fyzicky. Z ďalšieho čítania príslušnej pasáže knihy O cirkvi však k všeobecnému pobúreniu ešte vyplynulo, že prirovnal tých, ktorí vydávajú nevinných svetskému súdu na popravu, k biblickým farizejom, ktorí rovnako naložili s Kristom. Hus ďalej úplne odmietal uvalenie interdiktu a hájil právo neuposlúchnuť nespravodlivo uvalené kliatby, čo súviselo s obhajobou vlastného výkonu kňazských povinností a kázaní po tom, čo naň bola roku 1411 uvalená kliatba.

Na záver vypočutia vyzval predsedajúci kardinál cambraiský d'Ailly Jána Husa, aby sa podrobil rozhodnutiu a poučeniu koncilu, teda aby 1. pokorne vyznal svoj blud v článkoch, ktoré doteraz držal, 2. aby tie články odprisahal a prisahal, že ich už nechce ani učiť ani hájiť, 3. aby verejne odvolal všetky články, ktoré mu tu boli dokázané, a 4. aby učil, držal a kázal ich opak. Hus reagoval s tým, že by sa chcel pokorne podrobiť koncilu a dať sa poučiť, nemôže však klamať, teda priznať sa k bludným článkom, ktoré sa mu falošne pripisujú, a odvolať ich. O názoroch, ktoré skutočne obhajoval, vyhlásil, že je ochotný ich odvolať, pokiaľ mu bude preukázané, v čom sú chybné. Hus bol potom prítomnými vrátane kráľa Žigmunda opakovane vyzývaný na odvolanie a to aj článkov, o ktorých tvrdí, že ich nedržal, s tým, že alternatívou je odsúdenie za kacírstvo. Hus trval na tom, aby bol poučený, kde sa mýli.

Na záver po Husovom odchode samotný Žigmund odporúčal kardinálom trest, nevediac, že ho počujú aj českí páni:

„	Veledůstojní otcové! Již jste slyšeli, že by také z toho mnohého, co jest v jeho knihách a k čemu se přiznal a co proti němu bylo dosatečně dokázáno, stačilo k odsouzení jedno z toho. A tedy, nebude li chtíti ony bludy odvolati a odpřisáhnouti a proti nim vymezovati, tehdy nechť je upálen ... A vězte, že cokoli by vám slíbil, že chce odvolati, nebo že by zde odvolal, nevěřte mu, ani já bych mu nevěřil, protože až by přišel do království a ke svým příznivcům, rozséval by ony bludy ...	“
–

Upálenie

Cesta na popravisko a samotné upálenie majstra Jána Husa sú pomerne naturalisticky opísané:

„	A jeho hned biřici zapálili a mistr hned silným hlasem zazpíval nejprve: „Kriste, synu Boha živého, smiluj se nad námi“; a podruhé: „Kriste, synu Boha živého, smiluj se nade mnou“; potřetí: „Jenž jsi se narodil z Marie Panny“. A když potřetí začal zpívati, hned mu vítr vehnal plamen do tváře, a tak sám v sobě se modle, pohybuje rty a hlavou, vypustil duši v Pánu. ... Když pak dříví řečených svazků a provazy byly spáleny a ještě trup těla stál, vise za krk na řečeném řetězu, hned biřici řečený trup spolu se sloupem srazili na zemi ... a pálili je ... A naleznuvše hlavu, kyjem ji rozbili a opět vhodili do ohně ...	“
–

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici