Sriem (historické územie)
Sriem (iné názvy: Srem, zriedkavo Srjem, Syrmia, Sirmia, srb. Srem, chorv. Srijem, lat. Sirmium, Syrmium, Syrmia, nem. Syrmien, Sirmien, maď. Szerém (ség), tur. Sirem) je historické resp. geografické územie vo východnej Slavónii medzi Sávou a Dunajom v dnešnom Srbsku a Chorvátsku. Srbská časť administratívne tvorí Sriemsky obvod, chorvátska časť je súčasťou najmä Vukovarsko-sriemskej župy.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Meno má podľa mesta Sirmium, ktorého zrúcaniny sú dnes súčasťou mesta Sremska Mitrovica. Toto mesto bývalo v staroveku hlavným mestom Dolnej Panónie, v časoch rímskeho cisárstva sa stalo význačným obchodným mestom a dôležitým zbrojiskom proti Dákom. Neskôr sa mesto stalo hlavným mestom rímskej provincie. Čoskoro tu bolo založené biskupstvo (Sriemske biskupstvo).
Po sťahovaní národov mesto zaniklo a jeho meno sa začalo používať na označenie okolitej krajiny. V 6. – 7. storočí územie obsadili Slovania. Na konci 8. storočia územie dobyli Frankovia. Okolo roku 827 až 829 dobyli územie Bulhari. Roku 1018 územia dobyla spolu s Bulharskom Byzantská ríša úkladným zavraždením tamojšieho vojvodu Sermona. Z dôvodu vtedajšieho administratívneho začlenenia v Byzantskej ríši (Sriemska thema) sa od týchto čias až do začiatku 14. storočia ako Sriem označovala aj dnešná Mačva (vtedy Dolný Sriem). V roku 1073 Sriem dobylo Uhorsko. V rokoch 1127 a 1152 dobývali územie opäť Byzantínci, ktorí sa ho na krátky čas zmocnili, ale už v roku 1165 ho zas vrátili Uhorsku. V rokoch 1282 – 1316 v Dolnom Srieme vládol tzv. sriemsky kráľ Štefan Dragutin ako uhorský vazal.
Územie bolo často pustošené nájazdmi osmanských Turkov, až ho napokon v rokoch 1521 a 1524 a 1538 definitívne dobyli. Turci tu administratívne vytvorili Sriemsky sandžak.
V rokoch 1688 a 1718 bolo územie dobyté od Turkov a (Karlovským mierom z roku 1699 aj oficiálne) vrátené Habsburgovcom a začlenené do Vojenskej hranice. Od roku 1745 bola severozápadná časť súčasťou habsburského (uhorského) Slavónskeho kráľovstva ako Sriemska župa (okrem rokov 1848 – 1849 kedy bola táto časť územia súčasťou Srbskej vojvodiny a rokov 1849 – 1860, kedy bola súčasťou Vojvodstva Srbsko a Temešvársky Banát); zvyšok Sriemu patril naďalej do habsburskej Vojenskej hranice.
V roku 1868/1872 sa Sriem (spočiatku, teda do roku (?) 1881, bez častí patriacich do Vojenskej hranice) stal súčasťou Chorvátsko-slavónskeho kráľovstva, a tým aj Uhorska (v širšom zmysle).
Od roku 1918 bol súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov resp. Juhoslávie. Do roku 1929 naďalej tvoril samostatnú administratívnu jednotku – Vukovarskú oblasť (nazývanú aj Oblasť Sriem). Od roku 1929 bol administratívne súčasťou Dunajskej bánoviny a Sávskej bánoviny. V rokoch 1941 – 1945 bol celý Sriem súčasťou vojnového Chorvátskeho štátu; administratívne sa označoval ako Veľžupa Vuka. V roku 1945 bol Sriem v rámci obnovenej Juhoslávie opäť rozdelený medzi Chorvátsko a Srbsko. Začiatkom 90. rokov bol súčasťou neuznanej Republiky Srbská Krajina. Dnes je Sriem stále rozdelený medzi Chorvátsko a Srbsko.
