Sremska Mitrovica
| Sremska Mitrovica (Сремска Митровица) | ||
| Mesto | ||
 Centrum mesta
| ||
|
||
| Štát |  Srbsko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Vojvodina | |
| Okres | Sriemsky obvod | |
| Obec | Sremska Mitrovica | |
| Nadmorská výška | 82 m n. m. | |
| Súradnice | 44°58′21″S 19°36′26″V / 44,97250°S 19,60722°V | |
| Rozloha | 762 km² (76 200 ha) | |
| Obyvateľstvo | 39 084 (2002) | |
| Hustota | 51,29 obyv./km² | |
| Primátor | Branislav Nedimović | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 22000 | |
| Tel. predvoľba | (+381) 22 | |
| EČV | SM | |
  Poloha mesta v Srbsku
| ||
| Wikimedia Commons: Sremska Mitrovica | ||
| Webová stránka: www.www.sremskamitrovica.org.rs | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, srb. Сремска Митровица, chorv. Srijemska Mitrovica, maď. Szávaszentdemeter, v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Starovek a stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.
Rímski cisári
[upraviť | upraviť zdroj]V meste a jeho okolí sa narodilo desať cisárov:
- Traianus Decius (200 – 251)
- Decius mladší (227 – 251)
- Hostilianus (230?–251)
- Claudius II. (213 – 270)
- Quintillus (220 – 270)
- Aurelianus (214 – 275)
- Probus (232 – 282)
- Maximianus Herculius (250 – 310)
- Constantius II. (317 – 361)
- Gratianus (359 – 383)
Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378 – 395) bol v meste korunovaný.
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.
Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovali ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Branislav Ivanović (* 1984), futbalista
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sremska Mitrovica
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sremska Mitrovica na českej Wikipédii.