Srbi
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Známi Srbi: Svätý Sava · Štefan Dušan · Karađorđe · Vuk Karadžić Nikola Tesla · M. Pupin · N. Petrović · M. Milanković | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Populácia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| cca '10 mil. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina s významnou populáciou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Jazyk(y) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Náboženstvo | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Príbuzné národy | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
iní Južní Slovania, najmä Čiernohorci |
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.[11][12]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Južnoslovanský kmeň usídlený spočiatku okolo rieky Neretvy v dnešnej strednej a východnej Bosne. Prišli v priebehu 1. polovice 7. storočia a postupne sa šírili až k Jadranskému moru a taktiež na východ. Prvá správa z Dalmácie o Srboch pochádza z roku 822. Medzi prvé srbské štátne útvary patrili Dukla (tiež Zeta, 11. – 12. storočie) a o niečo neskoršie Raška (2. polovica 12. storočia). Južnoslovanskí Srbi sa podieľali na etnogenéze neskoršieho srbského, čiernohorského a bosnianskeho národa.
Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Srbčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa cyrilika aj latinka.
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažná väčšina Srbov patrí k Srbskej pravoslávnej cirkvi. Náboženstvom sa pravoslávni Srbi odlišujú od katolíckych Chorvátov a moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny a Sandžaku. Náboženstvo Srbov sa stalo integrujúcim prvkom tohto národa a zárukou prežitia Srbov v diaspore (hl. západnej Európe a Amerike).
Galeria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kamenný kvet, pamätník venovaný obetiam tábora smrti Jasenovac, ktorý bol súčasťou genocídy Srbov -
Srbi na balkane, 1981 -
Srbi v Juhoslávii 1992-1995 -
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Popis 2013. Sarajevo : BHAS, June 2016. Dostupné online.
- ↑ Population by Ethnicity, censuses 1971–2011 [online]. Croatian Bureau of Statistics. Dostupné online.
- ↑ Census of Population, Households and Dwellings in Montenegro 2011 [online]. July 12, 2011, [cit. 2011-07-13]. Dostupné online. Archivované 2011-07-27 z originálu.
- ↑ Slovenian census [online]. 2011. Dostupné online. Archivované 2014-11-17 z originálu.
- ↑ Државен завод за статистика. Попис на населението, домаќинствата и становите во Република Македонија, 2002: Дефинитивни податоци [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-09-22 z originálu.
- ↑ Tab11. Populaţia stabilă după etnie şi limba maternă, pe categorii de localităţi. Rezultate Definitive_RPL_2011 (Institutul Naţional de Statistică), 2011. Dostupné online [cit. 2014-04-17]. Archivované 2017-06-10 na Wayback Machine
- ↑ Srbi u Nemačkoj – Srbi u Njemačkoj – Zentralrat der Serben in Deutschland [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- ↑ Srbi u Austriji traže status nacionalne manjine [online]. Blic, 2010-10-02. Dostupné online. Archivované 2015-01-09 z originálu.
- ↑ www.saez.ch [online]. . Dostupné online.
- ↑ Mediaspora. Rezultat istrazivanja o broju Srpskih novinara i medija u svetu [online]. Srpska dijaspora, 2002. Dostupné online. Archivované 2016-01-27 z originálu.
- ↑ rs.one.un.org [online]. [Cit. 2014-09-14]. Dostupné online. Archivované 2012-10-18 z originálu.
- ↑ web.archive.org [online]. [Cit. 2013-12-05]. Dostupné online. Archivované 2013-12-05 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o srbské príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbi
