Preskočiť na obsah

Stacionárna difúzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Difúzna cela na meranie stacionárnej difúzie

Stacionárna difúzia označuje stav, keď proces difúzie dosiahne dynamickú rovnováhu, pričom tok difúzie zostáva časovo konštantný a nemení sa v priebehu času. Tento jav je typicky spojený so stabilným koncentračným gradientom[1] a rovnomerným tokom častíc cez médium.[1]

Na merania stacionárnej difúzie sa využíva difúzna cela. Na dne difúznej cely je pevná látka, nad ktorou je nasýtený roztok tejto látky. Na hornej strane difúznej cely je udržiadaná nulová koncentrácia danej látky omývaním prúdom čistého rozpúšťadla.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz. 1. vyd. Praha : VŠCHT, 2008. ISBN 978-80-7080-675-3.