Starý háj
O iných významoch výrazu Starý háj pozri Starý háj (rozlišovacia stránka).| Starý háj | |
| miestna časť | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava V |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Petržalka |
| Súradnice | 48°06′59″S 17°07′40″V / 48,116421°S 17,127857°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Starý háj (staršie názvy: Starý les, Starý lesík, Staré lúky, Staré nivy; nem. Alte Au; maď. Ó-Liget[1][2]) je tradičná štvrť v dnešnej východnej Petržalke.
V súčasnosti ide o územie zhruba južných Hájov (najmä oblasť Dostihovej dráhy a Starohájskej ulice) okrem Ovsišťa, plus územie severovýchodne od jazera Malý Draždiak, plus územie Prírodnej rezervácie Starý háj (Petržalka-Východ 3). Historicky (pred vybudovaním súčasnej Petržalky) išlo (zhruba) o územie celých dnešných Hájov okrem (vtedajšieho) Ovsišťa (a prípadne aj okrem severných Hájov 2 a v užšom zmysle aj okrem okolia dnešnej Romanovej ulice), plus územie severovýchodne od Malého Draždiaka a v širšom (neskoršom) zmysle plus územie dnešnej Prírodnej rezervácie Starý háj (ktoré sa historicky volalo Lettenhaufen). Na mape z roku 1930 do Starého hája patrí aj dnešné územie medzi Sadom Janka Kráľa, Einsteinovou ulicou a Dunajom. Podľa niektorých názorov pojem Starý háj v minulosti nezahŕňal zastavané územie vtedajšej obce (zastavené vtedy boli najmä dnešné severné Háje 1).[3][2][4][1]
Slovenský názov Starý háj je prvýkrát doložený z 20. rokov 20. storočia; v roku 1950 nasledovalo aj oficiálne premenovanie nemeckého Alte Au (pozri nižšie) na slovenský tvar Starý háj.[1]
Starý háj v užšom zmysle (nem. Alte Au [doslova: Stará niva] v užšom zmysle) bol pôvodne vlastne dunajský ostrov zhruba v miestach dnešných Hájov južne od dnešnej Osuského ulice a južne od vtedajšieho Ovsišťa; územie dnešnej Prírodnej rezervácie Starý háj bol druhý ostrov (nem. Lettenhaufen) (Horváth 1990 v hesle Dunaj označuje ostrov Alte Au ako Hrabiny a ostrov Lettenhaufen ako Starý háj [t.j. Starý háj v "druhom" užšom zmysle]). Všetko to bolo územie s hájmi a lesoparkami, v Lettenhaufen boli aj vinohrady a kameňolom a medzi Alte Au a Lettenhaufen bol lesopark s pieskoviskom (nem. Sandgruben). V lesnatých častiach sa všade výdatne poľovalo. V Alte Au bola v roku 1935 vykonaná čiastočná zmena lesnej kultúry na poľnohospodársku. Od roku 1974[5] bola v oblasti bývalého Alte Au otvorená Dostihová dráha (Iná Dostihová dráha bola zhruba do polovice 20. storočia v oblasti dnešného Muchovho námestia, čo je územie už mimo Starého hája). Južne od Dostihovej dráhy sú situované čerpadlá na prečerpávanie vody pri dunajských povodniach. Severne od Dostihovej dráhy sa nachádza pamiatkovo chránená horáreň spolu s vedľa nej stojacou kaplnkou. Na severnom okraji Starého hája (v širšom ponímaní) sa v oblasti dnešnej Bosákovej ulice kedysi nachádzala strelnica (Neskôr bola športová strelnica zhruba tam, kde je dnešný Dom kultúry Ovsište).[6][2]
Na niektorých mapách sa uvádza aj štvrť Auliesel (= Aulisel, Aulissl, Aulissel, Elyzium), ktorá býva v prvej polovici 20. storočia zakreslená zhruba v oblasti dnešnej Osuského ulice, ale predtým aj neskôr býva umiestňovaná skôr do dnešných severozápadných Hájov a do oblasti Pri seči[7][2]. V 20. rokoch 20. storočia sa na území Starého hája v Aulieseli nachádzali núdzové domky pre robotníkov.[8]
Pôvodná zástavba obytných domov Starého hája (v širšom ponímaní) bola začiatkom 70. rokov asanovaná a od roku 1975 nahradzovaná panelovou zástavbou[4]. V oblasti Romanovej ulice boli prvé domy skolaudované v roku 1977[9]. O rok neskôr boli prvé domy skolaudované na dnešnej Lachovej a Furdekovej ulici[chýba zdroj].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 271, 91.
- ↑ a b c d Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
- ↑ a b Mestský sektor Bratislava - Petržalka. Bratislava: Slovenská kartografia, 1980 (nepredajné)
- ↑ muop.bratislava.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
- ↑ HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 271, 270, 118, 91.
- ↑ HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 118.
- ↑ OBUCHOVÁ, Viera. Vznik a Vývoj Robotníckych Štvrtí a Ich Postavenie V Rámci Mesta Bratislavy V Rokoch 1848-1938. Pamiatky a príroda Bratislavy, 1986, roč. 9, s. 215–25.
- ↑ Pozri zdroj v článku Zrkadlový háj.
