Staroverstvo
Vzhľad
Staroverstvo[1] (iné názvy: staroobradníctvo[2], staroverectvo[3], staroverci[4], staroobradníci[5], rozkolníci[4], razkoľniki[4]; rus. староверие, старообрядчество, староверы, старообрядцы, раскольники – staroverije, staroobriadčestvo, starovery, staroobriadcy, raskoľniki) je názov pre časť pravosláveho kresťanstva, ktorá sa od Ruskej pravoslávnej cirkvi oddelila po schizme (rus. raskol) v rokoch 1653-1667.[6][7]
Staroverstvo predstavuje značne heterogénne zoskupenie dvoch desiatok rôznych prúdov, ktoré sú rozmiestnené v Rusku, štátoch bývalého ZSSR či inde. Hlavné smery sú popovstvo a bezpopovstvo.[8]
V súčasnosti sa počet starovercov odhaduje medzi 1 až 10 miliónmi.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ bezpopovstvo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 81.
- ↑ staroverstvo. In: Slovník vedeckého ateizmu. Bratislava : Ústav vedeckého ateizmu SAV, 1983. 736 s. S. 599 – 600.
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 370.
- ↑ a b c staroverci. In: VNUK, František. Príručný slovník kresťanstva. Bratislava : SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6. S. 267.
- ↑ staroobradníci. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Zväzok II. L – Ž. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2008. 439 s. ISBN 978-80-7162-734-0. S. 286.
- ↑ PAERT, Irina. Old Believers. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony. 1st pub. Maldin, MA : Wiley-Blackwell, 2011. 833 s. ISBN 978-1-4051-8539-4. S. 418 – 420.
- ↑ ŘOUTIL, Michal. Kulturní geografie ruských staroobřadníků : přehled nových publikací. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a občanským sdružením AXIOS), 2012, čís. VI, s. 259 – 293. ISBN 978-80-7465-057-4. ISSN 1802-8209.
- ↑ NYKL, Hanuš. Náboženství v ruské kultuře. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 368 s. (Russia Altera; zv. 25.) ISBN 978-80-7465-078-9. S. 181 – 218.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- FLOROVSKIJ, Georgij Vasiljevič. Cesty ruské teologie. Preklad Iveta Juranová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2015. 679 s. (Studie; zv. xxxiii.) ISBN 978-80-7412-165-4. S. 88 – 110.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Staroverstvo