Preskočiť na obsah

Stephen Hendry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stephen Hendry
Stephen Hendry
Narodenie13. január 1969 (55 rokov)
South Queensferry, Spojené kráľovstvo
PríslušnosťŠkótsko
PrezývkaThe Golden Boy
The Maestro
The Ice Man
Pretekáod 1985
Najvyšší ranking1
Najvyšší break147 (9x)
Zvíťazil na turnajoch
Bodované turnaje36
Nebodované turnaje32
Majstrovstvá sveta1990, 1992, 1993, 1994, 1995, 1996, 1999
Odkazy
Spolupracuj na CommonsStephen Hendry
(multimediálne súbory na commons)

Stephen Hendry, MBE, (* 13. január 1969, South Queensferry, Edinburg, Škótsko) je škótsky profesionálny snookerový hráč, patriaci k najúspešnejším športovcom v histórii tohto športu. Strávil rekordných osem rokov na čele svetových rebríčkov, vyhral sedem Majstrovstiev sveta a ako 21-ročný bol najmladším svetovým šampiónom.

Amatérske roky (1981 – 1985)

[upraviť | upraviť zdroj]

Hendry začal hrať snooker v roku 1981 ako 12-ročný. O dva roky neskôr vyhral národný šampionát do 16 rokov. Účinkoval v televíznom turnaji BBC s názvom Pot Black. Ďalší rok vyhral Amatérske Majstrovstvá Škótska a stal sa najmladším hráčom, ktorý sa na tento turnaj dostal.V 1985, keď zopakoval víťazstvo na škótskych majstrovstvách, sa stal profesionálom. V 16 rokoch a troch mesiacoch sa stal najmladším profesionálom histórie.

Profesionálna kariéra (1986 – 1988)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej prvej profesionálnej sezóne sa dostal medzi najlepších 32 na turnaji Mercantile Credit Classic a stal sa aj najmladším profesionálnym majstrom Škótska. V ďalšej sezóne tento titul získal opäť, dostal sa do štvrťfinále Majstrovstiev sveta a turnaja Grand Prix a do semifinále Mercantile Credit Classic. Hendry a Mike Hallett spolu získali titul na Majstrovstvách sveta dvojíc. V sezóne 1987/88 vyhral svoje prvé bodované turnaje a to Grand Prix a British Open. Získal ďalšie tri turnajové víťazstvá: okrem obhajoby titulov zo Škótskych profesionálnych majstrovstiev a Majstrovstiev sveta dvojíc (s Hallettom) aj titul z Australian Masters. Na konci sezóny bol na 4. mieste na svete a stal sa Najlepším škótskym športovcom roka. V ďalšom roku vyhral nebodované turnaje New Zeland Masters a svoj prvý titul na turnaji Masters vo Wembley.

Slávne roky (1989 – 1999)

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 1989 – 1990 bola začiatkom Hendryho dominancie. V tomto roku vyhral UK Championship, Dubai Classic, Asian Open, škótske majstrovstvá, Wembley Masters a svoje prvé Majstrovstvá sveta.To ho vynieslo ako 21-ročného na vrchol svetového rebríčka. V ďalšej sezóne dosiahol rekord piatich bodovaných turnajov a skompletizoval hetrik z Masters. V 1991/92 znovu vyhral Majstrovstvá sveta, pridal víťazstvá na Grand Prix aj Welsh Open. Tiež vyhral Masters a dosiahol svoj prvý 147-bodový nábeh na Matchroom League. O rok neskôr opäť vyhral Majstrovstvá sveta a piatykrát Masters. Ďalšiu sezónu opäť pridal titul majstra sveta tesným víťazstvom vo finále nad Jimmym Whitom 18 – 17.

V rokoch 1994/95, potom čo získal titul MBE, vyhral tri bodované turnaje, medzi nimi pridal ďalší titul svetového šampióna a víťazstvo na UK Chamionship, ktoré obhájil aj ďalšiu sezónu. Jeho cesta úspechov pokračovala aj v sezóne 1995/96 s troma víťazstvami v bodovaných turnajoch, vrátane Majstrovstiev sveta, kde vo finále porazil Petera Ebdona 18 – 12 a vyrovnal úspechy Raya Readona a Steva Davisa, nositeľov šiestich koruniek pre majstrov sveta. V 1997 získal druhýkrát titul najlepšieho škótskeho športovca a pridal aj ďalšie tri víťazstvá na bodovaných turnajoch, hoci Ken Doherty prerušil jeho šnúru víťazstiev na Majstrovstvách sveta vo finále výhrou 18 – 12.

Hendryho dominantná pozícia v snookeri skončila v sezóne 1997/98, keď vyhral iba jeden bodovaný turnaj – Thailand Masters. Tiež prvýkrát od roku 1990 stratil postavenie svetovej jednotky a bol vyradený už v prvom kole Majstrovstiev sveta tvrdou prehrou s Whiteom 4 – 10. V 98/99 jeho trápenie pokračovalo, keď prehral v prvom kole UK Championship 0 – 9 s nenasadeným Marcusom Cmapbellom. Napriek tomu Hendry nakoniec vyhral posledné dva turnaje sezóny; Scottish Open a získal aj rekordný siedmy titul majstra sveta. Porazil Ronnieho O´Sullivana v semifinále 17 – 14, v ktorom bolo zahraných trinásť stobodových nábehov a vo finále zvíťazil 18 – 11 nad neskorším dvojnásobným svetovým šampiónom Markom J. Williamsom. Toto bol posledný Hendryho majstrovský titul. Odvtedy vyhral iba päť turnajov.

Súčasnosť (1999-)

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1999/2000 získal Hendry jeden titul z bodovaného turnaja - na British Open. Tu zároveň zahral svoju piatu 147 a prvú vo finále bodovaného turnaja. Pre jeho vysoký štandard bola sezóna 2000/01 veľký neúspech, nevyhral v nej žiadny bodovaný turnaj (prvý raz od roku 1988) a bol iba v jednom finále. Vyhral European Open a bol blízko k ôsmemu titulu majstra sveta. Porazil O´Sullivana v semifinále 17 – 13, ale tesne prehral vo finále s Petrom Ebdonom 17 – 18.

Welsh Open v 2002/2003 a British Open v 2003/2004 prebehli v jeho réžii, víťazstvo na Malta Cupe je doteraz jeho posledné bodované víťazstvo.

V sezóne 2005/2006 znovu získal post svetovej jednotky.

Množstvo rankingových titulov, nepretržité víťazstvá na jednom turnaji, najviac turnajových víťazstiev v jednej sezóne, najdlhšia šnúra víťazstiev na bodovaných turnajoch, najviac stobodových nábehov v jednom zápase, najviac stobodových nábehov zahraných na jednom turnaji, najviac stobodových nábehov v kariére a navyše zarobených peňazí. Tiež drží rekord spoločne s Davisom v počte sezón v svetovej šestnástke (20 sezón). Vyhral 65 profesionálnych titulov (nerátajúc jeho tri škótske profesionálne tituly) a je na druhom mieste za Stevom Davisom, ktorý vyhral 73 turnajov. Celkovo vyhral 79 turnajov (68 profesionálnych a 11 amatérskych).

Poslednú, a to 9. stoštyridsať sedmičku, zahral na Majstrovstvách sveta vo štvrťfinále proti Shaunovi Murphymu. Vyrovnal tým rekord Ronnieho O´Sullivana v celkovom počte 147 (9) a aj v počte skompletizovaných televíznych maximálnych nábehov (8).

Bol označený za najlepšieho hráča všetkých čias v knihe Paula Gadsbyho a Luka Williamsa s názvom "Majstri zeleného súkna", pred hráčmi ako Joe Davis, Steve Davis, Alex Higgins a Ronnie O´Sullivan.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal v škótskej časti Fife, kde navštevoval aj strednú školu. Teraz žije v malom meste Auchterarder s manželkou Mandy, ktorú si vzal v roku 1995, a synmi Blainom (* 1996) a Carterom (* 2004). Rád hrá golf a poker; je jedným z mnohých hráčov snookeru, ktorí sa objavili v televíznom turnaji. Má rád U2 a Suede.

Keď sa vracal do Škótska z Thailand Open v septembri 2003, zlomil svoje tágo, ktoré mal od štrnástich rokov, stálo ho 40 libier a používal ho pri víťazstve na siedmich majstrovstvách sveta.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]