Steven Alan Hawley
| Steven Alan Hawley | |
| Astronaut NASA | |
 | |
| Št. príslušnosť | USA |
|---|---|
| Narodenie | 12. december 1951 (73 rokov) Ottawa, Kansas, USA |
| Čas vo vesmíre | 32 dní 2 hodiny 42 minút 47 sekúnd |
| Kozmonaut od | 1978 NASA |
| Misie | STS-41-D, STS-61-C, STS-31, STS-82, STS-93 |
| Znaky misií |      |
Steven Alan Hawley (* 12. december 1951, Ottawa, Kansas, USA) je americký astronaut - špecialista misie, ktorý má doteraz na konte päť vesmírnych letov.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v kansaskom meste Ottawa, ale za svoje rodné mesto uvádza Salinu. Vysokoškolské vzdelanie inžiniera astronomickej fyziky získal na univerzite v Kansase roku 1973. Na kalifornskej univerzite v Santa Cruz roku 1971 obhájil doktorát astronómie. Do strediska výcviku kozmonautov v NASA bol vybraný v roku 1978 ešte slobodný ako astronaut, špecialista na astronómiu. Oženil sa Eileen M. Keeganovou z Redondo Beach.
Lety do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvýkrát vzlietol na obežnú dráhu Zeme koncom leta roku 1984 v raketopláne Discovery. Štart prebehol zo zvyčajného kozmodrómu na myse Canaveral. Posádku Discovery tvorili Henry Hartsfield (veliteľ), Michael Coats (druhý pilot), letoví špecialisti dr. Judith Resniková, dr. Steven Hawley a Richard Mullane a nakoniec „prvý cestujúci“ v raketopláne, Charles Walker, inžinier z firmy McDonnell Douglas. Vypustili družice SBS 4, Leasat 2 a Telstar 3. Návrat bol na základňu Edwards Air Force Base. Steven Hawley sa týmto letom stal 145 kozmonaut Zeme.
Po dvoch rokoch druhý let na palube Columbie, kde bola sedemčlenná posádka, ktorej velil Robert Gibson. Sprevádzali ho pilot Charles Bolden, trojica letových špecialistov Franklin Chang-Diaz, Steven Hawley a George Nelson, špecialista inžinier Robert Cenker z firmy RCA a zástupca republikánskej strany za štát Florida v Snemovni reprezentantov Bill Nelson. Štart bol na myse Canaveral, kozmodróm v Kennedyho vesmírnom stredisku. Počas letu vypustili družicu Satcom. Pristáli na základni Edwards v Kalifornii.
Na tretí let čakal ďalších 7 rokov. Letel v raketopláne Discovery na jar 1990, počas päťdenného letu vypustili Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST). Posádka: Loren Shriver, Charles Bolden, McCandless, Steven Hawley a Kathryn Sullivanová. Štartovali na Floride, pristáli na základni Edwards v Kalifornii.
Štvrtá misia STS-82 na rovnakom raketopláne mala za cieľ opravu HST, ktorého vypustenia sa Hawley dva roky predtým zúčastnil. Tentokrát boli v posádke Kenneth Bowersox, Scott Horowitz , Lee Mark, Harbaugh Gregory, Smith Stewen, Joseph Tanner a Hawley. Štart aj pristátie boli na Floride na myse Canaveral.
Piatym, posledným letom bola účasť v lete 1999 na expedícii STS-93 s raketoplánom Columbia. Hlavným (a splneným) cieľom letu bolo vypustenie veľkého astronomického observatória Chandra. Veliteľkou bola žena - Eileen Collinsová, v posádke boli: Ashby Jeffrey, Catherine Colemanová, Steven Hawley a Francúz Michel Tognini. Aj tentokrát štart a pristátie boli na Floride.
Steven Hawley strávil celkovo 35 dní na obežnej dráhe Zeme.
- STS-41-D Discovery (30. august 1984 – 5. september 1984)
- STS-61-C Columbia (12. január 1986 - 18. január 1986)
- STS-31 Discovery (24. apríl 1990 – 29. apríl 1990)
- STS-82 Discovery (11. február 1997 – 21. február 1997)
- STS-93 Columbia (23. júl 1999 – 28. júl 1999)
Po rokoch
[upraviť | upraviť zdroj]V NASA zostal v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone, v roku 1993 tam pracoval ako člen vedenia.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- (po česky) Steven Hawley v encyklopédii SPACE-40
- (po česky) Hawley, S.A. v Malé encyklopédii kozmonautiky