Stibán
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. Obsahuje zdroj, ale nie je jasné, ktoré časti textu z neho pochádzajú |
Stibán | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | SbH3 (H3Sb) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | antimónovodík, stibín | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná plynná látka s nepríjemou vôňou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 124,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 124,7838 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť vo vode | veľmi málo | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | −88,5 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | −17,1 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 4,63 g/cm3 (pevná látka) 2,26 g/cm3 (kvapalina, −25 °C) 5,48 mg/cm3 (plyn) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | v polárnych rozpúšťadlách: dobre rozpustný v etanole a v sirouhlíku v nepolárnych rozpúšťadlách: nerozpustný | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | 145,11 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 232,7 JK−1mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | 147,7 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,329 JK−1g−1 (konšt. tlak, 25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7803-52-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 2676 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 620-578-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | WJ0700000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stibán[1] (SbH3) alebo antimónovodík,[chýba zdroj] starší názov stibín,[chýba zdroj] je binárna zlúčenina antimónu s vodíkom. Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn z prenikavým oderom, trochu pripomínajúcí sulfán (sírovodík). Vo vode je prakticky nerozpustný. Ochladzovaním sa mení na bezfarebnú kvapalinu a ďalej potom na bielu kryštalickú látku, kryštalujúcu v ortombickej sústave. Molekula stibánu má tvar trojbokého ihlanu, s atómom antimónu na vrchole a s vodíkovými atómami v rohoch podstavy tvaru rovnostranného trojuholníka.
Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Stibán sa pripravuje redukciou zlúčenín trojmocného antimónu vodíkom v stave vzniku, napr.:
- SbCl3 + 6 H → SbH3 + 3 HCl
Takisto ho možno pripraviť rozkladom antimonidu zinočnatého alebo horečnatého pôsobením kyseliny chlorovodíkovej:
- Sb2Zn3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 ZnCl2
- Sb2Mg3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 MgCl2
Chemické reakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Stibán je nestabilný, pomaly sa rozkladá na prvky už za laboratórnej teploty:
- 2 SbH3 → 2 Sb + 3 H2
Pri 200 °C je rozklad veľmi rýchly, dekompozícia je autokatalytická a môže byť až explozívna.
Ľahko sa oxiduje na oxid antimonitý a vodu,[2] zapálený horí modrozelenavým plameňom:
- 2 SbH3 + 3 O2 → Sb2O3 + 3 H2O
Organické deriváty
[upraviť | upraviť zdroj]Stibán je základom organoantimonitých zlúčenín. Najjednoduchšími sú metylstibán CH3SbH2, dimetylstibán (CH3)2SbH a trimetylstibán (CH3)3Sb. Nemajú však väčší význam.
Stibán sa používa v elektrotechnickom priemysle pri výrobe mikroelektronických súčiastok na nanášanie stopových množstiev antimónu pomocou chemickej depozície z plynnej fázy.
Bezpečnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Stibán je horľavý plyn, ktorý môže explodovať v zmesi so vzduchom. Je vysoko toxický.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE [online]. Vydavateľstvo UK, 2021, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
- ↑ GREENWOOD, Norman Neill. Chemie prvků.. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. ISBN 8085427389. S. 683.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stibán
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stiban na českej Wikipédii.