Strapačka zadymená
| Strapačka zadymená | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ramaria fumigata | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Strapačka zadymená (lat. Ramaria fumigata alebo Ramaria fennica var. fumigata) je druh alebo varieta nejedlej huby z čeľade lievikovcovité (Gomphaceae).
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Tento taxón sa zaraďuje buď ako samostatný druh Ramaria fumigata alebo ako varieta (prípadne alternatívne ako úplné synonymum) druhu strapačka fínska (Ramaria fennica); ak sa radí ako varieta, volá sa Ramaria fennica var. fumigata.
Strapačka zadymená niekedy zahŕňa všetky alebo niektoré z nasledujúcich taxónov (tu sú uvedené ako druhy, ale u niektorých autorov sú niektoré z nich chápané ako variety nejakého druhu):
- Ramaria versatilis
- Ramaria violaceibrunnea
- Ramaria asiatica
- Ramaria himalayensis
- Ramaria purpurissima
- Ramaria cedretorum
- Ramaria velenovskyi (po slovensky strapačka Velenovského)
Aj ak sa vyššie uvedené taxóny klasifikujú ako samostatné taxóny, sú všetky veľmi príbuzné, a preto sa aj často spolu so strapačkou zadymenou a strapačkou fínskou zaraďujú do jedného komplexu druhov (či skupiny druhov či sekcie) v rámci rodu Ramaria.
V minulosti niektorí autori nevhodne nazývali strapačku zadymenú vedeckým menom Ramaria fennica (správne ide o vedecke meno strapačky fínskej).
Niektorí autori v minulosti nazývali vedeckým menom Ramaria fumigata špeciálne len druh, ktorý vo vyššie uvedenom zozname zodpovedá taxónom Ramaria violaceibrunnea a Ramaria asiatica.[1][2][3][4][5][6][7][8]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Plodnica strapačky zadymenej je kríkovitá, 5 – 12 cm vysoká a 5 – 8 cm široká. Masívna báza huby, hrubá 2,5 – 5 cm, sa koralovite rozdeľuje na husté konáriky. Báza je biela, zvyšná časť plodnice je za mladi červenofialová, neskôr od výtrusného prachu špinavookrová až hnedastá, okrem koncov konárikov, ktoré zostávajú dlho fialové. Dužina je tvrdá, biela, má nepríjemnú horkastú chuť a nevýraznú vôňu. Výtrusy sú vretenovité, na povrchu jemne bradavičnaté, okrové, 8,5 – 12,5 × 3,7 – 5,5 μm veľké. Výtrusný prach je okrovohnedastý.[9][10]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Strapačka zadymená rastie koncom leta a v jeseni v listnatých lesoch (na odumretých tvrdých drevinách). Je to dosť zriedkavá huba a je nerovnomerne rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a v južnej Austrálii.[10][11][11]
Praktický význam
[upraviť | upraviť zdroj]Je to nejedlá huba, pretože má horkú chuť.[9]
Možnosť zámeny
[upraviť | upraviť zdroj]Zámena je možná s inými druhmi strapačiek (aj s mierne jedovatými[12]). Starším plodniciam je na prvý pohľad najviac podobná strapačka koralovitá.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Index Fungorum - Search Page [online]. indexfungorum.org, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
- ↑ PETERSEN, R. H. Contribution toward a monograph of Bamaria. VI. theBamaria fennica - versatilis complex, 1987. Sydowia [1]
- ↑ SCHILD, D. Eine Analyse des Ramaria fennica-fumigata-versatilis-Komplexes, In: Zeitschrift für Mykologie 61/2, 1995 [2][nefunkčný odkaz]
- ↑ CHRISTAN, J., HAHN, Ch. Zur Systematik der Gattung Ramaria (Badisiomycota, Gomphales). In: Zeitschrift für Mykologie 71/1, 2005 [3][nefunkčný odkaz]
- ↑ PILÁT, A.: Přehled hub kyjankovitých-Clavariaceae se zvláštním zřetelem k československým druhům - Ubersicht der europäischen Clavariaceen unter besonderer Berücksichtigung der tschechoslowakischen Arten. In: SBORNíK NÁRODNíHO MUSEA V PRAZE - ACTA MUSEI NATIONALIS PRAGAE Volumen XIV. B (1958) No. 3-4 [4]
- ↑ Radim Dvořák, ADMINS.CZ, created: 03/2010. Ramaria [online]. myko.cz, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
- ↑ FICHA de GENEROS: [online]. avelinosetas.info, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vyšších a nižších rastlín Slovenska (1998) [5]
- ↑ a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 140.
- ↑ a b Alan E. Bessette, Arleen F. Bessette, David P. Lewis. Mushrooms of the Gulf Coast States. Austin : University of Texas Press, 2017. ISBN 978-14-7731-817-1. S. 170.
- ↑ a b Aurel Dermek, Pavel Lizoň. Malý atlas húb. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980. S. 140.
- ↑ Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 282.