Strapačka zlatožltá
| Strapačka zlatožltá | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ramaria aurea | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Strapačka zlatožltá (staršie strapačka zlatá[1], do roku 1954: kuriatka zlatožlté[1]; lat. Ramaria aurea) je jedlá huba z čeľade lievikovcovité (Gomphaceae).
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Plodnice strapačky zlatožltej sú 6 – 12 cm široké a približne rovnako vysoké. Krátky, 2 – 5 cm hrubý, mäsitý bazálny kmeň plodnice sa rozkonáruje na väčšie množstvo konárov a konárikov, ktoré bývajú na koncoch vidlicovité alebo zúbkaté. Celá huba okrem bledoružovej bázy je za mladi lososoružová až oranžová, na končekoch citrónovožltá a v dospelosti od výtrusov celá žltookrová.[2][3] Dužina je špinavokrémová, mäkká, chuť a vôňu má príjemnú.[4] Výtrusy sú elipsoidné, trochu drsné, bledookrové so škoricovohnedým odtieňom, 11 – 18 × 4 – 6 μm veľké. Výtrusný prach je žltookrový.[2]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Strapačka zlatožltá rastie od augusta do októbra[2] v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi alebo v listnatých lesoch pod bukmi.[5] Rozšírená je v celom miernom pásme severnej pologule.[3] U nás je miestami dosť rozšírená, najmä v podhorských oblastiach.[4]
Praktický význam
[upraviť | upraviť zdroj]Je to jedlá huba priemernej chuťovej kvality (niekedy sa uvádza ako nejedlá[3]), vhodná najmä do polievok. Na jedenie sú však dobré len mladé plodnice (mladé plodnice, ktoré majú na reze ešte zreteľné vodnaté mramorovanie[5]). Pri kuchynskej úprave treba konce konárikov zrezať, pretože bývajú horkasté. Dužina je ľahšie stráviteľná, ak sa zomelie. Avšak rozlišovanie jedlých a nejedlých strapačiek je neľahké, preto ani jedlé druhy nemožno odporúčať na konzum.[6]
Možnosť zámeny
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem s inými nejedlými druhmi strapačiek je zámena možná aj s mierne jedovatou strapačkou úhľadnou, ktorá zapríčiňuje žalúdočné ťažkosti a hnačky (tento druh strapačky má dužinu bielu, na reze červenejúcu, horkastú, pri varení väčšmi horknúcu).[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
plodnica s bazálnym kmeňom -
typické znaky plodnice
;_fruiting_body._Watercolour_by_C._B_Wellcome_V0043373.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
- ↑ a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 116.
- ↑ a b c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 282.
- ↑ a b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 142.
- ↑ a b Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 227.
- ↑ a b Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 106.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strapačka zlatožltá
