Streľba v Bratislave (1919)
Streľba v Bratislave (Krvavá streda) bola vyústením zrážok medzi nemeckým a maďarským obyvateľstvom Bratislavy a česko-slovenskými legionármi v ranej etape formovania česko-slovenského štátu.
V tom čase boli Slováci v meste menšinou a k ČSR bolo pripojené, aby boli zabezpečené jeho hospodárske záujmy. 3. februára 1919, deň pred príchodom vlády Vavra Šrobára, vypukol v Bratislave rozsiahly štrajk poštárov a železničiarov, ku ktorému sa neskôr pripojili aj zamestnanci elektrární aj iných závodov.[1] Štrajk začal kvôli sociálnym požiadavkám, bol však rýchlo spolitizovaný a spojený s požiadavkami národnostného charakteru. 12. februára sa štrajk rozšíril do Nitry, Nových Zámkov, Komárna, Lučenca a Zvolena. Ochromenie zásobovania a infraštruktúry malo podnietiť nepokoje proti formujúcemu sa štátu a zlikvidovať ho už v jeho zárodku. Protesty vyvrcholili 12. februára 1919, keď sa maďarskí nacionalisti pokúsili ovládnuť zhromaždenie zvolané Robotníckou radou. Okrem národnostných prejavov - vyvesovanie maďarských zástav a vyhlásenia o skorom znovuobsadení mesta maďarskou armádou, sprevádzala protesty streľba z oblokov a dav aktívne napadol legionárov kameňmi. Napadol aj talianskeho veliteľa posádky Riccardo Bareccu načo vypukol chaos a legionári rozohnali dav streľbou. Po streľbe zostalo na mieste 6 mŕtvych a 13 ťažko ranených, z ktorých traja na zranenia neskôr podľahli.[2] Tragédiu pripomína hrob na cintoríne v Slávičom údolí.
Zoznam obetí
[upraviť | upraviť zdroj]- Karol Albrecht (†21)
- František Heringes (†37)
- Karol Hubert (†14)
- Juraj Kováts (†28)
- Viliam Kubesch (†17)
- Gustáv Luntzer (†19)
- Angela Soósová (†37)
- Jozef Skoda
- Július Záborszký (†37)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Krajčovičová 2009, s. 33
- ↑ Vrábel 2012
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Krajčovičová, Natália (2009), Slovensko na ceste k demokracii, Bratislava: Historický ústav SAV, ISBN 978-80-89396-01-6, http://forumhistoriae.sk/documents/10180/70733/krajcovicova.pdf
- Luther, Daniel (2015), „Cesta z Prešporka do Bratislavy“, Historická revue (3)
- Vrábel, Ferdinand (12 december 2012), János Esterházy – prehľad problematiky a základnej literatúry, Druhá svetová, ISSN 1336-8222, http://www.druhasvetova.sk/2013/12/12/janos-esterhazy-prehlad-problematiky-a-zakladnej-literatury/
Súradnice: 48°08′38″S 17°06′35″V / 48,143919°S 17,109661°V