Stredná piestová rýchlosť
Stredná piestová rýchlosť je porovnávacia veličina v oblasti piestových spaľovacích motorov. Vyjadruje strednú rýchlosť piesta pri menovitých otáčkach. Má jednotku m.s-1. Vypočíta sa zo vzorca:
, kde
- cs - stredná piestová rýchlosť [m.s-1]
- Z - zdvih, [m]
- n - menovité otáčky, [min-1]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná piestová rýchlosť má vzťah k otáčkam motora a tiež k rýchlosti pohybu piesta. Je teda úmerná veľkosti odstredivých síl a zrýchľujúcich síl posuvných hmôt. Tieto sily vplývajú na zaťaženie kľukového mechanizmu a veľkosť trecích strát motora. Pri určitej veľkosti strednej piestovej rýchlosti, sa dosiahne maximum efektívneho výkonu. S ďalším zvyšovaním otáčok síce rastie indikovaný výkon, ale rýchlejšie rastú mechanické straty a efektívny výkon ďalej klesá. Táto úroveň je cca 22 až 24 m.s-1.
Stredná piestová rýchlosť sa tiež využíva pre klasifikáciu motorov na pomalobežné, stredne rýchlobežné a rýchlobežné.
Hodnoty[1]
[upraviť | upraviť zdroj]V ranej dobe automobilových pretekov dosiahol motor Panhard Levassor z roku 1903 hodnotu cs= 7,14 m.s-1 pri otáčkach 1200 min-1. Už v roku 1914 motor Vauxhall dosahoval cs= 18,6 m.s-1 pri otáčkach 4000 min-1. Ďalší nárast strednej piestovej rýchlosti bol pozvoľný: v roku 1927 Miller typ 91 dosahoval cs= 20,3 m.s-1 / 8000 min-1, v roku 1951 Alfa Romeo 159 M dosahoval cs= 24,5 m.s-1 / 10500 min-1, v roku 1988 Ford Cosworth DFR len o málo viac cs= 24,6 m.s-1 / 10800 min-1. Moderný vysoko otáčkový motor Ferrari z roku 2007 s extrémne nízkym zdvihovým pomerom dokonca nižšiu cs= 20,4 m.s-1 pri otáčkach 19000 min-1
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pauer V.: Vývoj konstrukce závodních vozů. Vše podstatné z historie techniky formulových vozú. Grada Publishing, 2011.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Mackerle J.: Motory závodních automobilů. SNTL Praha a Alfa Bratislava (spoločné vydanie) 1980.