Strihovce
| Strihovce | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Región | Zemplín |
| Vodný tok | Strihovský potok |
| Nadmorská výška | 435 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′49″S 22°16′34″V / 48,896944°S 22,276111°V |
| Rozloha | 13,22 km² (1 322 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 123 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 9,3 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1323 |
| Starosta | Iveta Ihnatková[3] (HLAS-SD, SME RODINA) |
| PSČ | 067 73 (pošta Ubľa) |
| ŠÚJ | 520845 |
| EČV (do r. 2022) | SV |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Strihovce | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Strihovce sú obec na Slovensku v okrese okrese Snina. Je to posledná obec na východnom úpätí pohoria Vihorlat. Je východiskom na turistické túry po Vihorlate. Leží v nadmorskej výške 435 m n. m..
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý písomný doklad o nej je z roku 1635. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V rokoch 1939 až 1944 bola pripojená k Maďarsku.
Obec Strihovce je v regióne výnimočná. Grécko-katolíci majú nádherne udržiavaný chrám Sv. Eliáša z roku 1932.
Leží v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 400 m. Sídlisko založil šoltýs okolo roku 1600. Vzniknutá šoltýska samota bola najmladším sídliskom v okolí. Prvý doklad o nej je z roku 1635. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V rokoch 1715 až 1720 žilo v dedine 8 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 48 domov a 364 obyvateľov. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn. Gréckokatolícky chrám (cerkev) pochádza z konca 18. storočia.
Zaujímavosti obce Strihovce
[upraviť | upraviť zdroj]- výroba metiel z brezového prútia
- hubárska lokalita
- nad obcou na úpätí vrchu Rovná sa v koryte Strihovského potoka nachádza pozoruhodný prírodný útvar „Murovaná voda“. Viaže sa k nemu miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc. V skutočnosti ide o val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z Vihorlatskej sopky.
- kamenné more balvanov s priemerom i 3 metre pod Nežiabcom s rozlohou cca 0,5 km²
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strihovce
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |