Preskočiť na obsah

Suchoj Su-57

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Su-57

Su-57 počas letovej ukážky na aerosalóne MAKS 2019
Typstealth viacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády
VýrobcaKomsomoľskoamurský letecký závod J. A. Gagarina
KonštruktérAlexandr Davidenko[1]
Prvý let29. januára 2010[2][3][4]
Charakterzačiatok sériovej výroby, vojskové skúšky
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Výroba2009 – súčasnosť
Vyrobených25 sériových strojov + 10 letuschopných prototypov
Cena za kus42 miliónov USD
Druhý prototyp T-50 na aerosalóne MAKS 2011

Suchoj Su-57 (rus. Сухой Су-57) je ruské jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvíjané konštrukčnou kanceláriou Suchoj. Lietadlo je produktom projektu PAK FA (rus. Перспективный авиационный комплекс фронтовой авиации (ПАК ФА) – Perspektivnyj aviacionnyj komplex frontovoj aviacii (PAK FA)). Na výrobe sa majú zúčastňovať aj ďalšie ruské spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou lietadiel. Na projekte sa sprvu zúčastňovala India, po zdržaniach vývoja z projektu v roku 2018 vycúvala. Predpokladalo sa, že toto moderné bojové lietadlo sa zavedie do výzbroje ruských vzdušných síl v roku 2019, nahrádzajúc lietadlá typu Su-27 a MiG-29. Sériová výroba začala v toku 2019, ale do konca roku 2022 bolo dodaných len 10 lietadiel.

Podľa časopisu „Air&Cosmos“ dostali lietadlá projektu PAK FA oficiálne označenie Su-57.[5]

Elektronická výbava

[upraviť | upraviť zdroj]
Radar typu AESA určený pre Suchoj T-50 predstavený na aerosalóne MAKS 2009
AESA radar v nábehovej hrane krídla predstavený na aerosalóne MAKS 2009
Optoelektronický systém pre Suchoj T-50 predstavený na aerosalóne MAKS 2009

Suchoj SU-57 je vybavený unikátnou radarovou sústavou Š121, ktorá sa skladá z hlavného palubného rádiolokátora a 4 menších rádiolokátorov, umiestnených po bokoch v prednej časti trupu a v nábehových hranách krídel.

Základ tohto systému tvorí výkonný rádiolokátor NIIP Tichomirov N050 s nepohyblivou plošnou fázovou anténou a elektronickým snímaním (AESA), ktorý pozostáva z 1526 samostatných prijímacích a vysielacích modulov, pracujúcich v frekvenčnom pásme X (8 – 12 GHz). Dokáže sledovať až 32 vzdušných cieľov naraz (poprípade 4 pozemné ciele) a útočiť na 8 z nich. Zorný uhol tohto rádiolokátora je 240 stupňov. Po prvý raz ho predstavili na leteckom dni MAKS v roku 2009. Ide o druhý ruský palubný rádiolokátor typu AESA (prvý bol rádiolokátor Žuk-AE od spoločnosti Fazotron, vyvíjaný pre MiG-35).[6]

Okrem hlavného radaru je stroj vybavený ďalšími 4 radarmi. Dva malé radary, umiestnené v prednej časti trupu, slúžia na sledovanie situácie po bokoch lietadla a zásadným spôsobom rozširujú zorný uhol celej radarovej sústavy. Tak isto ako hlavný rádiolokátor sú aj tieto určené na frekvenčné pásmo X. Ďalšie dva radary sú umiestnené v nábehových hranách krídel. Pracujú vo frekvenčnom pásme L (1 – 2 GHz) a slúžia na detekciu lietadiel typu stealth (s nízkou pravdepodobnosťou odhalenia).

Pôvodne sa rátalo ešte s jedným rádiolokátorom na zadnú polosféru, ale od tohto riešenia sa upustilo. Hlavnou príčinou boli pravdepodobne problémy s celkovou integráciou a zvýšené náklady.[7]

Okrem rádiolokačných snímačov bude lietadlo vybavené optoelektronickým systémom UOMZ OLS-50M, ktorý obsahuje laserové, optické a infračervené zariadenia.

Motory

[upraviť | upraviť zdroj]

O pohon prototypov a predsériových lietadiel sa starajú dva nové motory 5. generácie Saturn-Ľuľka AL-41F1 (Izdelije 117) s meniteľným vektorom ťahu, umožňujúce let nadzvukovou rýchlosťou bez prídavného spaľovania (tzv. supercruise). Každý motor dokáže vyvinúť najvyšší ťah až 147kN.

Vzhľadom na to, že v čase letu prvého prototypu (T-50-1) ešte neboli tieto pohonné jednotky k dispozícií, boli do tohto lietadla nainštalované motory AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S (známe tiež ako Su-35BM), čo sú modernizované Su-35 s meniteľným vektorom ťahu. Motor AL-41F1A je odvodený zo staršieho motora AL-31F, ktorý poháňa Su-27.

Pre sériové stroje sa vyvíja nový typ pohonnej jednotky (Izdelije 30) s maximálnym ťahom odhadovaným na 157kN až 176kN. Pozemné testy tohto motora začali v roku 2017. Prvý let lietadla Suchoj T-50 vybaveného týmito pohonnými jednotkami by mal prebehnúť začiatkom roku 2018, pričom let s jednou nainštalovanou pohonnou jednotkou tohto typu sa uskutočnil na konci roku 2017.

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Výzbroj tohto lietadla bude tvorená širokou škálou navádzaných bômb a pokročilých taktických riadených striel, vývoj ktorých sa dokončí do roku 2014. Kanónovú výzbroj bude tvoriť jeden alebo dva kanóny (pravdepodobne GŠ-301 kalibra 30 mm).

Protilietadlová výzbroj sa bude skladať z viacerých typov. Od rakiet na blízky manévrový vzdušný súboj až po strely s extrémne dlhým dosahom, ktoré sú prioritne určené na ničenie lietadiel typu AWACS. Raketou na krátke vzdialenosti a manévrový súboj bude RVV-MD, čo je najnovší variant známej rakety R-73, ktorá bude neskôr nahradená fundamentálne novou strelou K-MD. Na stredné vzdialenosti bude určený moderný derivát strely R-77. Raketou na veľké vzdialenosti bude pravdepodobne strela známa pod prototypovým označením Izdelije 810, ktorá je odvodená z rakety R-37, prípadne Novator KS-172 AAM-L, prezývaná aj "AWACS killer".

Protizemnú výzbroj budú tvoriť nové Ch-35UE, Ch-38ME a Ch-58UŠKE, ale aj rodina riadených rakiet Ch-31. Ch-35UE je taktická protilodná riadená strela s maximálnym dosahom 260 km, ktorá je určená na ničenie hladinových plavidiel. Strela Ch-58UŠKE je schopná ničiť elektronické ciele vzdialenosť až na 245 km. Ďalšie možnosti ponúkajú navádzané bomby typu KAB-1500, KAB-500, KAB-250 a UPAB-1500. Použitie leteckých variantov striel s plochou dráhou letu BrahMos a BrahMos II je sporné.

Testovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let lietadla s prototypovým označením T-50-1 sa uskutočnil 29. januára 2010 ráno v Komsomoľsku na Amure v kokpite so skúšobným pilotom Sergejom Bogdanom. Samotný let trval 47 minút.[8] Následne dostal prototyp kamuflážny náter, zložený z bielej farby na centrálnej časti trupu a radome, doplnený o odtiene sivej na ostatných častiach lietadla. Druhý let prototypu v trvaní 57 minút sa uskutočnil 12. februára 2010.[9] Tretí let prebehol nasledujúci deň. Potom bolo lietadlo prevezené do oblasti Žukovskij pri Moskve. Prvý let na novej základni sa uskutočnil 29. apríla 2010. Dĺžka letu bola 39 minút.

Druhý prototyp T-50 roluje na dráhe počas aerosalónu MAKS 2011

Druhý prototyp (T-50-2), ktorý bol už vybavený optoelektronickým systémom, vykonal svoj prvý skúšobný let 3. marca 2011. Rovnako ako aj pri prvom prototype sa let uskutočnil z leteckej základne v Komsomoľsku na Amure. Lietadlo pilotoval opäť Sergej Bogdan. Let trval 44 minút.[10]

Letové testy prvých dvoch prototypov prebiehali v roku 2011 veľmi intenzívne. 3. novembra 2011 sa uskutočnil v poradí stý let tohto lietadla.

Tretí prototyp zalietali 22. novembra 2011. Na rozdiel od prvých dvoch prototypov, ktorých hlavnou úlohou je testovanie fundamentálne novej leteckej konštrukcie, je tretí vybavený novou avionikou a radarovou sústavou Š121 s výkonným palubným rádiolokátorom, ktorý sa bude testovať v priebehu roka 2012. Ide o radar kategórie AESA (Active Electronically Scanned Array).[11]

Štvrtý prototyp vykonal svoj prvý skúšobný let 12. decembra 2012. Stroj opäť pilotoval Sergej Bogdan.

Piaty prototyp bol zalietaný 27. októbra 2013.

V máji 2014 boli vo Voroneži prvýkrát predvedené prototypy lietadla T-50 s podvesenými maketami raketovej výzbroje. Jednalo sa o prototyp T-50-3 s maketami rakiet R-73 a R-77 a T-50-4 s maketami R-77 a Ch-31, ktoré vykonali niekoľko bojových manévrov počas prvého dňa ruského leteckého cvičenia Aviadarts 2014. Pri ostrých skúškach raketovej výzbroje budú najprv testované už jestvujúce typy riadených striel a testy nových perspektívnych typov budú nasledovať až v ďalších etapách skúšok.

28. decembra 2014 bol Antonovom An-124 na leteckú základňu v oblasti Žukovskij pri Moskve prepravený prototyp označený ako T-50-6-2. Tento prototyp je určený špeciálne na pozemné skúšky.

15. septembra 2016 bolo zverejnené video z testovania 30mm kanónu 9A1-4071K (GSh-301) pre Suchoj T-50 PAK FA. [12]

18. decembra 2016 bol na letisku v ruskom meste Komsomoľsk na Amure predstavený ôsmy prototyp s označením T-50-8-2, na ktorom boli následne vykonané aj letové testy. [13]

20. januára 2017 bolo s T-50 PAK FA po prvý krát testované tankovanie paliva počas letu z lietajúceho tankeru Il-78. [14]

Dňa 24. apríla 2017 vzlietol ôsmy lietajúci prototyp T-50-9 a v polovici mája boli uverejnené fotografie lietadla počas letu s prídavnými palivovými nádržami.[15]

Dňa 7. augusta 2017 začali letové skúšky prototypu T-50-11, ktorý má rovnaký drak, akým budú disponovať lietadlá sériovej výroby.[16]

Dňa 5. decembra 2017 sa uskutočnil prvý let lietadla Su-57 s jedným nainštalovaným motorom Izdelije 30 určeným pre sériové stroje. Let trval 17 minút a prebehol v súlade s letovým zadaním. Stroj pilotoval Sergej Bogdan.[17]

V januári 2018 sa na jednom z prototypov stíhačiek Su-57 začali letové testy s výzbrojou novej generácie. Konkrétny typ výzbroje nebol špecifikovaný.[18]

K decembru 2020 uskutočnilo všetkých 10 prototypov celkovo 4200 skúšobných letov.[19]

Operačné nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruská invázia na Ukrajinu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa informácií britskej vojenskej rozviedky boli ruské stíhačky Su-57 nasadené v tomto konflikte najneskôr od júna 2022. Avšak z obavy ich poškodenia, prípadne vyzradenia citlivých technológií ich Rusko nasadzuje len v obmedzenej miere. Zvyčajne lietajú len nad ruským územím a odpaľujú na ukajinské ciele rakety vzduch-vzduch alebo vzduch-zem.

Dňa 8. júna 2024 sa Ukrajine podarilo pomocou dronov poškodiť minimálne jedno liedladlo Su-57 odstavené na letisku v Achtubinsku (589 kilometrov od bojovej zóny).[20]

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Budúci používatelia

Rusko Rusko

  • Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie: v rokoch 2018 a 2019 objednali 76 lietadiel, ktorých dodávky by mali byť zrealizované do konca roku 2028. Dodávka prvého lietadla sa uskutočnila 25. decembra 2020 - stíhačka bola odovzdaná 929. štátnemu letovému skúšobnému centru v Achtubinsku, kde prebieha jej testovanie. K septembru 2024 malo Rusko približne 23 lietadiel Su-57.[21]

Incidenty a nehody

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 10. jún 2014: Piaty prototyp bol po pristátí vážne poškodený požiarom motora. Pilot unikol nezranený.[22]
  • 24. december 2019: Prvý sériový Suchoj Su-57 (palubné číslo "modrá 01") sa zrútil neďaleko mesta Komsomoľsk na Amure počas závodných skúšok asi 111 km od letiska Dzemgi. Predpokladá sa, že dôvodom nehody bolo zlyhanie riadiaceho systému. Pilot sa stihol katapultovať a nezranený pristál na zemi.[23][24]

Špecifikácie (SU-57 PAK FA)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 19,8 m
  • Rozpätie: 13,95 m
  • Výška: 4,74 m
  • Plocha krídel: 78.8 m2
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 18 000 kg
  • Vzletová hmotnosť: 25 000 kg typická vzletová hmotnosť, 29 270 kg pri maximálnom zaťažení
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 35 000 kg
  • Zásoba paliva: 10 300 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor NPO Saturn AL-41F1 izdeliye 117 s 3D meniteľným vektorom ťahu a maximálnym ťahom 147 kN (s použitím prídavného spaľovania). Motor sa v súčasnosti používa v prototypoch PAK FA a bol odvodený od motoru AL-41F1S (117S), ktorý je používaný v lietadlách Suchoj Su-35. Sériovo vyrábané kusy lietadla PAK FA dostanú neskôr novú modifikáciu s označením izdeliye 30, ktorá je v súčasnosti v štádiu testovania.

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: do 2 500 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 1 700 km/h (bez použitia prídavného spaľovania)
  • Dolet: 3 500 km
  • Preletový dolet: 5 500 km
  • Dostup: 20 000 m
  • Plošné zaťaženie: 317–444 kg/m2
  • Ťah/Hmotnosť:
    • izdeliye 117: 1,02
    • izdeliye 30: 1,16
  • Maximálne preťaženie: +9,0 g

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hlavňová: 1 × 30 mm vnútorný kanón GŠ-30-1 (9A1-4071K)

Výzbroj vo vnútorných šachtách:

  • Rakety vzduch-vzduch:
    • 4× K-77M
    • 4× izdeliye 810
    • 2× K-74M2
    • 2× izdeliye 300
  • Bomby:
  • Protilodné rakety:
    • 4× Ch-35UE[25]
    • 2× K-74M2

Výzbroj na šiestich vonkajších závesníkoch:

  • Protilodné rakety:
    • Ch-31
  • Rakety vzduch-vzduch:
  • Iné
    • Prídavné palivové nádrže

Avionika

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sh121 multifunkčný integrovaný rádio-elektronický systém (MIRES)
    • Systém radarov N036 Byelka
      • N036-1-01 predný X-band AESA radar
      • N036B-1-01 bočné X-band AESA radary pre zlepšenie radarového pokrytia
      • N036L-1-01 L-band radary na nábežných hranách krídel
    • Systém elektronických protiopatrení L402 Himalayas
  • Elektro-optický systém 101KS Atoll
    • 101KS-O systém laserových infračervených protiopatrení
    • 101KS-V systém pre vyhľadanie a sledovanie cieľa pomocou infračerveného žiarenia
    • 101KS-U systém včasného varovania v prípade blížiacej sa strely
    • 101KS-N nástroj na navádzanie bômb pri pozemných útokoch

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ http://old.redstar.ru/2010/03/24_03/2_03.html
  2. ↑ Subbotin, Sergei. "Russia to start flight tests of fifth-generation in 2009" RIA Novosti, 3 April 2008.
  3. ↑ "Русский Raptor" впервые взлетит через три дня (in Russian)". LIFE NEW. RetrievedL 25 January 2010.
  4. ↑ "Российский истребитель пятого поколения поднялся в воздух (in Russian". Lenta.ru. Retrieved: 29 January 2010.
  5. ↑ Как сообщается, серийный вариант истребителя Т-50 получил официальное наименование Су-57
  6. ↑ PICTURE: Russia unveils AESA radar for PAK FA fighter flightglobal.com 2009-08-28
  7. ↑ PAK FA (Perspektivnyj Aviacionnyj Komplex Frontovoj Aviacii) hitechweb.genezis.eu 2010-10-09
  8. ↑ Russia's Fifth Generation Jet Tested Successfully pravda.ru, 2010-01-29
  9. ↑ Russian 5th-generation PAK FA fighter makes 2nd flight defencetalk.com, 2010-02-16
  10. ↑ Second Russian PAK FA Prototype Makes First Flight Archivované 2010-03-21 na Wayback Machine aviationweek.com, 2011-03-03
  11. ↑ Sukhoi Company adds the third PAK FA prototype to flight tests program Archivované 2012-10-07 na Wayback Machine aviationnews.eu, 2011-11-22
  12. ↑ Sukhoi T-50 jet cannon test-fired in Russia upi.com, 2016-09-15
  13. ↑ 8th prototype of Russian T-50 fifth generation fighter undergoing tests Archivované 2017-05-27 na Wayback Machine defense-watch.com, 2016-12-18
  14. ↑ PAK FA T-50 First Air refueling tvzvezda.ru, 2017-01-20
  15. ↑ Т-50-9 с подвесными баками ВПК.name, 2017-05-18
  16. ↑ Vzlietol ďalší prototyp projektu PAK FA [online]. [Cit. 2017-08-10]. Dostupné online. Archivované 2017-08-11 z originálu.
  17. ↑ Su-57 úspešne vzlietol s novým prúdovým motorom [online]. [Cit. 2018-01-26]. Dostupné online. Archivované 2018-01-26 z originálu.
  18. ↑ Su-57 začala letové testy s novou výzbrojou [online]. [Cit. 2018-01-26]. Dostupné online. Archivované 2018-01-26 z originálu.
  19. ↑ Испытания нового вооружения Су-57 завершат в 2021 году - первый зампред коллегии ВПК РФ
  20. ↑ Ukrajina hlásí, že na ruské základně zasáhla nejmodernější stíhačku okupantů Su-57 [online]. Praha: Česká televize, 2024-06-09, [cit. 2024-09-20]. Dostupné online.
  21. ↑ Новые партии истребителей Су-57 и Су-35С для ВКС России [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2024-09-20]. Dostupné online.
  22. ↑ Sukhoi T-50 Prototype Suffers Fire On Approach To Land
  23. ↑ Na ďalekom východe havarovala stíhačka Su-57 [online]. [Cit. 2019-12-24]. Dostupné online. Archivované 2019-12-24 z originálu.
  24. ↑ Rusové přišli o první sériovou stíhačku Su-57
  25. ↑ СМИ: российский истребитель пятого поколения станет "убийцей кораблей" ВПК.name, 2017-05-04

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-57
Portal Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Suchoj_Su-57&oldid=7915323“