Sudán
O iných významoch výrazu Sudán pozri Sudán (rozlišovacia stránka).| Sudánska republika | |||||
| |||||
| Národné motto: النصر لنا Al-Nasr Lana (Víťazstvo je naše) | |||||
| Štátna hymna: نحن جند للہ جند الوطن (Sme armádou Alaha a vlasti) | |||||
_highlighted.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | جمهورية السودان Džumhúríja as-Súdán | ||||
| • krátky | as-Súdán | ||||
| Hlavné mesto | Chartúm 15°38′ s.š. 32°32′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Omdurman | ||||
| Úradné jazyky | arabčina, angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident predseda vlády |
republika Abd al-Fattáh Abd ar -Rahmán al-Burhán (عبد الفتاح البرهان) neobsadené | ||||
| Vznik | 1. január 1956 | ||||
| Susedia | Egypt, Eritrea, Etiópia, Južný Sudán, Stredoafrická republika, Čad, Líbya | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 886 068 km² (15.) 129 810 km² (5,2 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2008) • hustota (2021) |
44 909 353 (35.) 30 894 000 (?) 21,3/km² (?.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 138 090 mil. $ (?.) 4 700 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2015) | 0,490 (165.) – nízky | ||||
| Mena | sudánska libra (SDG) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
MSK (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | SDN / SD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SUD | ||||
| Internetová doména | .sd | ||||
| Smerové telefónne číslo | +249 | ||||
Súradnice: 15°S 32°V / 15°S 32°V
Sudán (do 50./60. rokov 20. stor.: Sudan, Súdán[1]), dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.
Hlavné mesto je Chartúm. Tretia najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Sudán sa delí na 20 štátov (=vilájetov, provincií).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1898 Spojené kráľovstvo a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.
Prírodné podmienky a zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Sudán disponuje rozsiahlym územím medzi Červeným morom a horným tokom Nílu. Na severe Sudánu sa nachádza Líbyjská a Núbijská púšť a stepi, vodných zrážok je tu minimum a preto sa historicky v týchto oblastiach rozvinul kočovný život. Pobrežie Červeného mora je vlhšie a preto vhodnejšie pre usadlý život. V južnej časti Sudánu sú najvhodnejšie podmienky pre život, vzhľadom na charakter krajiny (polopúšť s krovinatým porastom) sa tu vyvinul pastiersky spôsob života.
Poľnohospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Poľnohospodárstvo je závislé od zrážok, ktoré sa objavujú v južnej časti štátu, alebo od zavlažovania v pobrežných oblastiach Nílu a jeho prítokov. Okrem plodín pre domácu výrobu Sudán dokáže produkovať pre vývoz bavlnu, arašidy (podzemnica olejná), sezam, datle, arabskú gumu. Pestovanie bavlny siaha až do roku 1925. Zaviedli ho Briti po vzniku dopytu po tejto surovine v textilných fabrikách na Britských ostrovoch. Projekt si vyžiadal budovanie obrovského systému zavlažovaných polí južne od Chartúmu medzi tokom Bieleho a Modrého Nílu. Bavlna sa odvtedy stala doslova symbolom krajiny. Veľký poľnohospodársky potenciál cítili po koloniálnom období Sudánu aj bohaté ropné štáty Arabského polostrova, ktoré chceli ďalšími zavlažovacími projektmi premeniť krajinu na hlavnú zásobáreň potravín pre svoje potreby. Paradoxom je, že projekty sa nielenže nevydarili, ale dokonca ani samotný Sudán nedokáže naplniť základné potreby svojho obyvateľstva. Vidiek si napomáha chovom zvierat. V južných, vlhších oblastiach prevláda dobytok, severnejšie ho nahrádzajú ovce a kozy, kým na severných púštnych oblastiach sa vyskytujú ťavy.
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Priemysel zastupujú hlavne spracovateľské podniky. Spracúva sa bavlna, tabak, obilie, zelenina, cukrová trstina, vyrábajú sa potraviny, nápoje, textílie. Väčšiemu rozvoju bráni okrem iných faktorov aj nedostatok vhodných pracovníkov. Významný podiel ekonomicky aktívnych ľudí pracuje v zahraničí, hlavne v ropných štátoch Arabského polostrova. Ich príjmy predstavujú významnú časť zahraničných valút pre krajinu.
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Po rozdelení Sudánu v roku 2011 sa 97 % obyvateľov hlási k sunnitskému islamu a väčšinovo nasledujú Málikovskú právnu školu (tzv. Málikovský mazhab).[2] Iná štatistika uvádza: islam 90,7%, kresťanstvo 5,4%, tradičné náboženstvo 2,8%, ostatné 1,1%.[3] Pred rozdelením Sudánov v roku 2011 do štatistiky výraznejšie zasahovalo kresťanstvo a tradičné náboženstvo v juhovýchodnom a južnom regióne.[2] Moslimovia sú v Sudáne rozdelení medzi súfistami (riady Ansar a Khatmia) a salafistami. V krajine doteraz pôsobia tradiční moslimskí dervíšovia, ktorí organizujú veľké náboženské festivaly. Koptská pravoslávna cirkev a Grécka pravoslávna cirkev pôsobia v Chartúme a niekoľkých severných mestách. V Chartúme a východnom Sudáne pôsobí tiež Etiópska pravoslávna cirkev a Eritrejská pravoslávna cirkev. Nepočetné zastúpenie má aj Arménska apoštolská cirkev a Sudánska evanjelická presbyteriánska cirkev.[4] V Chartúme pôsobí aj katolícka cirkev.[5] V septembri 2020 sa Sudán stal ústavne sekulárnym štátom po tom, čo sudánska vláda odsúhlasila oddelenie náboženstva od štátu, čím sa skončilo 30 rokov islamskej vlády štátu.[6][7] Vedľa Málikovského mazhabu je v menšine prítomný aj Šáfiovský a Hanífovský mazhab. Šíitsky islam je menšinový, ale počet nasledovníkov stúpa.[8] Podľa afrikanistu O. Havelku mnoho sudánskych moslimov zároveň ctí niektoré z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne praktizujú synkretizmus islamu a tradičného náboženstva. Známe je napríklad tradičné náboženstvo sudánskych a juhosudánskych Dinkov.[9] Najvyšší z bohov v pantheóne Dinkov je nazývaný Nhialic,[9] ktorý mal nariadiť ľuďom, aby sa množili a po ľudskej neposlušnosti urobil človeka smrteľným. Nie je jasné, ako veľmi je tento príbeh ovplyvnený kresťanstvom, na každý pád platí, že väčšina pôvodných afrických náboženstiev sa v súčasnosti nejako vzťahuje ku kresťanstvu alebo islamu.[10] Medzi ďalších známych bohov medzi južnými etnikmi patrí Dengdit, boh dažďa a plodnosti, alebo tiež boh Garang.[9] Modlitby sú najčastejšie smerované priamo k najvyššiemu Bohu Nhialicovi, jemu sa tiež obetuje býk. Had je pre Dinky posvätným zvieraťom, ktoré sa nesmie zabíjať.[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pozri v článku Sudán (rozlišovacia stránka)
- ↑ a b UNDP Sudan | Sudan Overview [online]. web.archive.org, 2012-06-05, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online. Archivované 2012-06-05 z originálu.
- ↑ Religions in Sudan | PEW-GRF [online]. www.globalreligiousfutures.org, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online.
- ↑ SHEEN, J.. Freedom of Religion and Belief: A World Report. 1. vyd. London : Routledge, 1997. S. 75-89.
- ↑ Khartoum (Archdiocese) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online.
- ↑ Sudan ends 30 years of Islamic law by separating religion, state [online]. gulfnews.com, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Sudan separates religion from state ending 30 years of Islamic rule [online]. 2020-09-07, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NAKHLEH, Emile. A Necessary Engagement: Reinventing America's Relations with the Muslim World. [s.l.] : Princeton University Press, 2008-12-29. Google-Books-ID: TktxvDN2QX4C. Dostupné online. ISBN 978-1-4008-2998-9. (po anglicky)
- ↑ a b c HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Súdán. In: Východní Afrikou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2016. S. 291-308.
- ↑ MADUT-KUENDIT, Lewis Anei. The Dinka Religion. 1. vyd. Juba : Universal Printers Company, 2013. S. 105.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sudán
