Preskočiť na obsah

Niger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Niger pozri Niger (rozlišovacia stránka).
Nigerská republika
Vlajka Nigeru Štátny znak Nigeru
Vlajka Znak
Národné motto:
Fraternité, Travail, Progrès
(Bratstvo, práca, pokrok)
Štátna hymna:
La Nigerienne
(Pieseň Nigeru)
Miestny názov  
 • dlhý République du Niger
 • krátky Niger
Hlavné mesto Niamey
13°32′ s.š. 2°5′ v.d.
Najväčšie mesto Niamey
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
unitárny štát pod vojenskou juntou
Mohamed Bazoum/
Omar Tchiani[1] (sporné)
Vznik 3. august 1960
Susedia Alžírsko, Benin, Burkina, Čad, Líbya, Mali, Nigéria
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 267 000 km² (21.)  
300 km² (0,02 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2012)

 • hustota (2016)
 
20 672 987 (61.)
17 138 707

12,1/km² (?.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
8 253 mil. $ (144.)
1 153 $ (183.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,354 (189.) – nízky
Mena frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód NER / NE
Medzinárodná poznávacia značka RN
Internetová doména .ne
Smerové telefónne číslo +227

Súradnice: 17°S 10°V / 17°S 10°V / 17; 10

Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.

Poloha a charakter územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu.

Väčšina územia Nigeru sa nachádza na náhorných plošinách. V centrálnej časti republiky sa týči vulkanické pohorie Aïr (čítaj aír). Nachádzajú sa tu kužele vyhasnutých sopiek a rozrušené masívy. V masíve Tarazit sa nachádza najvyššia hora štátu Mont Gréboun, vysoká 2 012 m n. m. Smerom na východ od Aïru sa rozlieha púštne panva Ténéré, západným smerom panva Talak. Na severe krajiny sa nachádza náhorná plošina Djado. Jedinou stálou riekou na území štátu je Niger, ktorá mu dala meno.

V severných oblastiach Nigeru prevláda extrémne suché tropické podnebie, za rok tu spadne iba takmer 50 mm zrážok, preto tu prevládajú púšte. Centrálnej a južnej oblasti republiky majú podnebie o niečo vlhkejšie, ale ani tu nespadne za rok viac ako 800 mm zrážok. Oblaky púštneho prachu a piesku sem prináša suchý saharský vietor nazývaný harmattan. V januári sa priemerné teploty pohybujú od 16 – 24 °C. Najteplejšie obdobie trvá od mája do júna, teploty prekonávajú hranicu 30 °C.

Flóra a fauna

[upraviť | upraviť zdroj]

V nižších oblastiach rastú iba akácie a suchomilné trávy. Vo vysokohorských oblastiach flóru zastupujú divoké palmy a olivovníky. Žijú tu gazely, oryxovia, paovce hrivnaté, gepardy a pštrosy. Pri rieke Niger svoj domov nachádzajú slony, žirafy, hrochy, antilopy a byvoly.

Ukazuje sa, že ľudia sídlili na území Nigeru už v prehistorických dobách. V 3. tisícročí pred Kr., kedy do severných oblastí začala zasahovať púšť, pastieri odišli a na ich bývalých územiach sa začali usadzovať kočovní Tuarégovia.

V stredoveku bol Niger postupne súčasťou niekoľkých mocných ríš, ktorými boli Songhaj, Kánem-Born, Mali a mestský štát Haus. Od 11. storočia sa tu začal šíriť islam, ktorý si u miestnych obyvateľov našiel značnú obľubu.

V roku 1900 bol Niger obsadený Francúzmi a bol pripojený k Francúzskej západnej Afrike. V roku 1922 získal štatút samostatnej kolónie potom, čo povstali Tuarégovia. V roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika Niger. Väzby s Francúzskom ale zostali silné.

Prvé slobodné voľby sa konali až v roku 1993. O tri roky neskôr sa pomocou štátneho prevratu do čela štátu dostal plukovník Ibrahim Bare Maïnassaru. V apríli 1999 bol zvrhnutý a bola začatá demokratizácia krajiny. Vojenským pučom skončila vo februári 2010 snaha prezidenta Mamadou Tandja zmeniť ústavu, aby sa mohol po tretí za sebou uchádzať o prezidentský úrad.

Ekonomika a hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Kvôli nestabilnej politickej situácii dosahovala HDP v krajine menej ako 200 USD na obyvateľa. Významným zdrojom vývozu je uránová ruda pre Francúzsko. Dováža sa všetok spotrebný tovar, a to hlavne z Francúzska a Pobrežia Slonoviny. Veľká časť populácie je zamestnaná v poľnohospodárstve, hoci je obrábaných len 3% rozlohy štátu, predovšetkým brehy rieky Niger. V krajine sa platí CFA frankom.

Poľnohospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Základ hospodárstva tvorí samozásobiteľské poľnohospodárstvo, pričom obrábať možno iba 15% územia. Úroda je navyše závislá na zrážkach a ohrozujú ju škodcovia (kobylky a saranče). Aj napriek tomu sa poľnohospodárskym činnostiam venuje 90% obyvateľov. Pestuje sa proso (kostrava), cirok, zelenina, strukoviny, ryža, podzemnica olejná, cukrová trstina, pšenica, bavlna a tabak. Chovajú sa ovce, dobytok, kozy a somáre. Najdôležitejším zvieraťom je ťava.

Priemysel a nerastné suroviny

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšia nerastná surovina je urán, ťaží sa v pohorí Air. Ďalej sa ťaží zlato, kamenné uhlie, fosfáty, medené a železné rudy a soli. Ťažba uránu bola pôvodne monopolom Francúzska, teraz však na jednom z ložísk ťažia aj Číňania. [2] Priemyselná výroba a obchod sa sústreďuje v Niamey. Najdôležitejším priemyselným odborom je potravinársky priemysel. Produkuje hlavne arašidy, olej a pivo. V menších mestách fungujú mlyny, čistiarne bavlny a garbiarne.

Obyvatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia sa delia do niekoľkých kmeňov, najviac zastúpení sú Hausovia, Songhaj-Djermovia a Tuarégovia. Ostatných je menej než 1 milión osôb. Nigerčania sú z 80% moslimovia, existujú tu ale aj animistické a kresťanskej menšiny. Tri štvrtiny obyvateľov sú negramotné. Úradným jazykom v krajine je francúzština. Takmer 80% Nigerčanov žije vo vidieckych osadách. Stredná dĺžka života mužov je priemerne 42,5 rokov, u žien asi 41,8 rokov. Ku koncu roka 2005 Niger mal najvyšší pomer počtu obyvateľov pripadajúceho na jedného lekára; celkom to bolo 56 278 obyvateľov na jedného lekára. [3]

Tuareg

Štatistika zo sčítania ľudu v roku 2012[4] uvádza nasledujúcu náboženskú príslušnosť: moslimovia 99,3%, kresťania 0,3%, tradičné náboženstvo 0,2%, bez vyznania 0,1%, ostatné 0,1%.[4] Podľa afrikanistu O. Havelku veľká množina moslimov v Nigeri vyznáva zároveň nigerské tradičné náboženstvo bori[5] (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus islamu a bori (tzv. Black Islam).[6] Náboženstvo bori je hlboko zakorenené najmä medzi etnikom Hausov.[7] Väčšina moslimov sú sunniti, 20% je však tzv. nekonfesných.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niger na českej Wikipédii.
  1. PELTIER, Elian; SALEY, Omar Hama. Head of Presidential Guard Claims Power in Niger Coup. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-07-28. Dostupné online [cit. 2023-07-31]. ISSN 1553-8095.
  2. http://atominfo.cz/2011/01/cina-zahajila-tezbu-uranu-v-nigeru/[nefunkčný odkaz]
  3. Pocket World in Figures 2008. Londýn : The Economist, 2007. 254 s. [ISBN 978-1-86197-844-8.] S. 86.
  4. a b Niger. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-12. Dostupné online. (po anglicky)
  5. HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (po česky)
  6. HAVELKA, Ondřej. Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 3/4 [online]. Dingir, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (po česky)
  7. O´BRIEN, Susan. Spirit Possession as Historical Source: Gender, Islam, and Healing in Hausa Bori. 1. vyd. Madison : University of Wisconsin, 1993. S. 33-35.
  8. Religious Affiliation [online]. 2012-08-09, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niger