Superveľmoc
Superveľmoc je termín, ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne; označuje štát disponujúci takou mocou, že môže ovplyvňovať veľkú časť planéty. V súčasnosti bývajú ako jediná superveľmoc označované USA.
Studená vojna
[upraviť | upraviť zdroj]
Za superveľmoci boli označené USA a Sovietsky zväz; obe krajiny silno ovplyvňovali svojich susedov a spojencov, tí tak boli považovaní za tzv. sféru vplyvu týchto mocností. Zatiaľ čo USA a ich západní spojenci konštituovali NATO ako svoj obranný vojenský pakt, krajiny RVHP ustanovili Varšavskú zmluvu. Obe spoločenstvá predstavovali odlišné ako politické (západný blok demokratický a kapitalistický, východný socialistický a totalitný), tak i kultúrne póly, navyše mali moc i silu zničiť celý svet jadrovým arzenálom.
USA
[upraviť | upraviť zdroj]USA svojou politikou "zadržiavania komunizmu" sa snažili zastaviť šírenie vplyvu ZSSR vo zvyšku sveta, hlavne na krajiny v Karibskom mori, južnej Ázii a západnej Európe. Od 60. rokov, vďaka rozvoju modernej dopravy, bolo navyše možné vyvážať do celého sveta americký tovar, šírila sa americká kultúra. Niektorí ju obdivovali ako symbol demokracie, niektorí ju zatracovali ako útok na vlastnú národnú kultúru. Práve odmietanie všetkého amerického je sprievodným javom antiamerikanizmu, ktorý sa rozšíril tak v krajinách vtedajšieho východného bloku ako propaganda komunistických vlád, tak aj v arabskom svete aj v západnej Európe. Počas studenej vojny sa americkej ekonomike veľmi darilo, čo dávalo možnosť investovať viac peňazí na ozbrojené sily. Sovietsky zväz nedokázal držať tempo s USA, až sa nakoniec rozpadol. To v podstate znamenalo víťazstvo pre USA, pretože sa tým stali jedinou superveľmocou.
ZSSR
[upraviť | upraviť zdroj]Sovietsky zväz sa stal superveľmocou v roku 1949, keď sovietski vedci prvýkrát realizovali úspešný atómový výbuch, a krajina sa tak zaradila medzi jadrové veľmoci. Vďaka ohromnej rozlohe a dostupnosti takmer všetkých surovín, aj vďaka investíciám do ťažkého priemyslu centrálnou vládou od začiatku 30. rokov. V 60. rokoch došlo v tejto krajine k veľkému pokroku. Krajina v tomto období opäť dosiahla životnú úroveň z obdobia pred druhou svetovou vojnou (resp. pred napadnutím krajiny nacistami). Aj ZSSR mal svoju sféru vplyvu, ktorú sa pokúšal neustále rozširovať; patrila do nej stredná a východná Európa, Kuba, Vietnam, Severná Kórea a v 80. rokoch i niektoré africké a arabské krajiny. ZSSR šíril svoj vplyv vojenskou silou. Podporoval Čínu a severnú Kóreu pri invázii do Južnej Kórei v Kórejskej vojne, potom podporoval Severný Vietnam pri ofenzíve do Južného Vietnamu, čo prinieslo vietnamskú vojnu. V roku 1968 tiež poslal Sovietsky zväz vojská do Československa a v 80. rokoch viedol vojnu v Afganistane.
Na rozdiel od západných krajín došlo vo východnom bloku ku koncu 70. rokov k stagnácii, ktorá neskôr prerástla do krízy a o niekoľko ďalších rokov neskôr rozdúchala spory ako medzi jednotlivými národmi Sovietskeho zväzu, tak aj v radoch jeho spojencov. Situáciu nezlepšila ani cielená reforma nazývaná perestrojka (prestavba spoločnosti), zavedená v druhej polovici 80. rokov Michailom Gorbačovom, ktorá mala priniesť "uvoľnenie" štátu a priniesť demokratické a kapitalistické prvky (podobne, ako ich napríklad Čína zaviedla na začiatku 90. rokov, čo jej prinieslo ekonomický úspech). Rozpad ZSSR začal sporom o Náhorný Karabach na Kaukaze, a vyvrcholil abdikáciou prezidenta ZSSR na konci roka 1991 a rozpustením štátu k 31. decembru toho istého roka.
Budúcnosť superveľmocí
[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku 21. storočia sú jedinou svetovou superveľmocou Spojené štáty, podľa prevládajúceho názoru sú označované za svetového hegemóna.[1]
Ďalším štátom, ktorý sa javí ako superveľmoc, je Rusko vzhľadom k svojej rozlohe, vláde a nedávnej minulosti[2] Ako novo vznikajúca superveľmoc začína byť postupne vnímaná Čína,[3][4][5] ktorá od druhej polovice 90. rokov, vďaka určitým legislatívnym zmenám podporujúcim podnikanie, stimuluje rozvoj svojej ekonomiky s každoročným rastom okolo 10 percent. Ďalšími subjektmi, ktoré sú občas spomínané ako potenciálne superveľmoci, sú Brazília,[6] Európska únia a India.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ These Are the 5 Reasons Why the U.S. Remains the World’s Only Superpower [online]. Time, 2015-05-28. Dostupné online.
- ↑ Russia in the 21st Century. [s.l.] : [s.n.], 2005. Dostupné online. ISBN 9780521545297.
- ↑ When will China become a global superpower? Archivované 2011-12-18 na Wayback Machine, CNN.com, 10.6.2011
- ↑ Why is China so determined to become world's superpower?, BBC.co.uk, 18.1.2011
- ↑ Stane se Čína supervelmocí 21. století?, ČT24.cz, 8.8.2008
- ↑ Alumna Analyzes Brazil’s Emergence Archivované 2012-02-23 na Wayback Machine, CornellSun.com, 2.11.2009
- ↑ A Superpower Is Reborn Archivované 2023-09-20 na Wayback Machine, GeorgianDaily.com, 24.8.2008
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Superveľmoc
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- To Paris, U.S. Looks Like a 'Hyperpower'. The International Herald Tribune, February 5, 1999. Dostupné online [cit. 2006-08-20].
- LAST, Jonathan. Rule America?. The Weekly Standard (News America Incorporated), October 21, 2005. Dostupné online [cit. 2006-09-15]. Archivované 2007-03-11 na Wayback Machine
- Védrine, Hubert. France in an Age of Globalization, Brookings Institution Press, 2001. ISBN 0-8157-0007-5
- Word Spy - hyper-power [online]. [Cit. 2006-09-15]. Dostupné online. Archivované 2014-10-15 z originálu.
- Li, Bo; Zheng Yin (Chinese) (2001) 5000 years of Chinese history, Inner Mongolian People's publishing corp, ISBN 7-204-04420-7
- CHAPTER FOUR. World Hegemony, 900-300 bce
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Supervelmoc na českej Wikipédii.