Suzucuki

Suzucuki
Explózia bojovej lode Jamato počas operácie Ten-Go, 7. apríla 1945: Suzucuki je v popredí vľavo plaviaci sa spiatočky kvôli poškodenej prove
Základná charakteristika
Štát	Japonsko
Druh	torpédoborec
Začiatok výstavby	15. marec 1941
Dátum spustenia na vodu	4. marec 1942
Dátum prevzatia námorníctvom	29. december 1942
Dátum potopenia (vyradenia)	poškodený kapituloval v Sasebe, potopený ako vlnolam, neskôr zošrotovaný
Dĺžka	134,2 m
Šírka	11,6 m
Ponor	4,15 m
Štandardný výtlak	2 701 ton
Bojový výtlak	3 700 ton
Posádka	300
Pancierovanie a výzbroj
Pomocná výzbroj	1 x IV 610 mm torpédomet typu 92 so zásobou 8 torpéd typu 93 + 54 hlbinných náloží
Protilietadlová výzbroj	8 x 100 mm/65 typu 98 (4xII), 12(v 1945 počet zvýšený na 50 alebo 51) x 25 mm/60 typu 96 (2xII)
Pohon a pohyb
Pohon	3 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 trojlisté lodné skrutky 52 000 hp (38 245,9 kW)
Palivo	1 097
Maximálna rýchlosť	33 uzlov
Maximálny dosah	8 300 námorných míľ (18 u.)

Suzucuki (jap. 涼月 alebo jap. 凉月) bol tretí torpédoborec triedy Akizuki imperiálneho loďstva počas druhej svetovej vojny. Po dokončení v decembri 1942 sa venoval prevažne sprievodu ťažkých jednotiek japonského námorníctva. V júli 1943 sa zúčastnil jedného tokijského expresu z Rabaulu na ostrov Buka a potom sa znova venoval sprevádzaniu ťažkých jednotiek. Dňa 16. januára 1944 bol ťažko poškodený dvoma torpédami z ponorky USS Sturgeon (SS-187) a následné opravy trvali až do októbra 1944. Už 16. októbra bol ale torpédovaný ponorkou USS Besugo (SS-321) a musel na necelý mesiac opäť do dokov. Od konca novembra 1944 sa zase venoval eskortovaniu ťažkých jednotiek a výcviku vo Vnútornom mori. V rámci operácie Ten-Go doprevádzal v dňoch 6. a 7. apríla 1945 bojovú loď Jamato na jej samovražednej ceste ku Okinave. Bol jedným zo štyroch torpédoborcov, ktoré ako jediné prežili nasledujúce letecké útoky Američanov, počas ktorých bola potopená Jamato a spolu s ňou aj ďalších päť sprievodných plavidiel. Suzucuki bol v priebehu tejto operácie opäť poškodený a kvôli rozsiahlemu poškodeniu provy doplával do Japonska pospiatky. Už ale nikdy nebol opravený a japonská kapitulácia ho zastihla v Sasebe. Po kapitulácii bol potopený ako vlnolam pri meste Takamacu.

Opis

Suzucuki patril k prvej sérii torpédoborcov triedy Akizuki. Tá bola pôvodne navrhnutá ako trieda protilietadlových sprievodných plavidiel. Nakoniec ale bolo rozhodnuté inštalovať jeden štvorhlavňový torpédomet typu 92 model 4 s celkovou zásobou ôsmich 610mm torpéd typu 93.

Hlavnú hlavňovú výzbroj Suzucuki – a hlavný identifikačný znak triedy Akizuki – predstavovalo osem viacúčelových 100mm kanónov typu 98 s dĺžkou hlavne 65 kalibrov v štyroch dvojhlavňových vežiach. K ich zameriavaniu slúžili dva 4,5 metrové stereoskopické diaľkomery. Na Suzucuki bol neskôr zadný diaľkomer nahradený jedným trojhlavňovým 25mm kompletom.

Protilietadlové delá kalibru 25 mm

Suzucuki bol dokončený už s dvoma 25mm trojčatami (namiesto dvojčiat ako pri predchádzajúcich dvoch jednotkách) na protilietadlovej plošine pred torpédometom. Ďalšie posilnenia protilietadlovej výzbroje, oproti predchádzajúcim dvom jednotkám, predstavovali ďalšie dve protilietadlové trojčatá na plošinách vedľa komína. Suzucuki tak po dokončení niesol celkom štyri trojhlavňové 25mm komplety.

Počas vojny bola protilietadlová výzbroj naďalej posilňovaná. Najneskôr v roku 1944 bol ďalší trojhlavňový 25mm komplet umiestnený na miesto zadného diaľkomeru typu 94 a pravdepodobne sa už objavili aj 25mm kanóny v jednohlavňovom usporiadaní.

Koncom vojny niesol Suzucuki celkom 50 alebo 51 kanónov kalibru 25mm v jedno a trojhlavňových lafetáciách. Okrem pôvodných štyroch trojhlavňových kompletov a piateho na mieste zadného diaľkomeru pribudli ďalšie dva trojhlavňové komplety na nových plošinách vedľa mostíku. Výskyt týchto plošín je na niektorých plavidlách triedy Akizuki zdokumentovaný minimálne od konca roku 1944 (Hanazuki ich mal už pri dokončení v decembri 1944), takže k montáži na Suzucuki mohlo dôjsť už niekedy v tejto dobe, alebo niekedy neskôr. Povojnové fotografie, zachytávajúce poškodený Suzucuki v Sasebe, potvrdzujú inštaláciu týchto plošín. Celkom Suzucuki koncom vojny niesol sedem trojhlavňových 25mm kompletov. Vedľa trojhlavňových komplexov niesol Suzucuki koncom vojny v roku 1945 ešte 29 (podľa Nippon kaigun kantei šašinšú) jednohlavňových 25mm kanónov umiestnených na palube a na zadnej nástavbe.

Radar

Po dokončení niesol Suzucuki metrový prehľadový radar pre sledovanie vzdušných i hladinových cieľov typu 21 Gó s otočnou anténou (buď modelu 6 o rozmeroch 3,6 x 2 metre, alebo modelu 7 o rozmeroch 3,6 x 3 metre) na prednom sťažni. Suzucuki bol prijatý do služby zároveň s nasledujúcim Hacuzuki a stal sa tak pravdepodobne spolu s ním prvou jednotkou triedy Akizuki, ktorá bola vybavená radarom.

Neskôr bol radar 21 Gó nahradený za centimetrový radar 22 Gó s anténou v tvaru dvoch lievikov. Radarovú výbavu koncom vojny dopĺňali ešte dva metrové prehľadové radary proti vzdušným cieľom 13 Gó.

Služba

Prijatie do služby a prvýkrát v juhozápadnom Pacifiku (december 1942 až jún 1943)

Suzucuki bol dokončený a prijatý do služby 29. decembra 1942 v Nagasaki a jeho prvým veliteľom sa stal čúsa (中佐 ~ fregatný kapitán) Šizuo Akazawa. Dňa 15. januára 1943 bol spolu so sesterským Hacuzuki zaradený do 61. divízie torpédoborcov, v ktorej v tom čase slúžil už len sesterský Akizuki. 61. divízia vtedy patrila pod 10. eskadry torpédoborcov 3. loďstva.

Dňa 22. marca 1943 vyplával Suzucuki spolu s Hacuzuki zo Saeki, aby doprevádzal lietadlové lode Džunjó a Hijó na atol Truk, kam dorazil 27. marca. Z Truku pokračoval 29. marca s nákladom materiálu pre stavbu základne do Rabaulu a na Truk sa vrátil 6. apríla. Dňa 12. mája (Tokijského času) sa Američania vylodili na Attu a 17. mája vyrazili jednotky cisárskeho námorníctva z Truku do Japonska, kde sa mali sústrediť pred plánovaným protiúderom v Aleutoch. Doprevádzali ich aj Suzucuki a Hacuzuki, ktoré 22. mája zakotvili v Jokosuke. Plánovaný protiúder sa ale nakoniec neuskutočnil a Suzucuki sa tak mohol v júni podrobiť údržbe a výcviku v domácich vodách.

Druhýkrát v juhozápadnom Pacifiku (júl až september 1943)

Po odvolanom protiúdere na severe eskortovali Suzucuki a Hacuzuki v dňoch 10. až 15. júla 1943 plavidlá loďstva z Japonska späť na Truk. Dňa 19. júla boli oba torpédoborce súčasťou sprievodu nosiča hydroplánov Niššin, krížniku Mogami a ľahkých krížnikov Ójodo a Agano, ktoré transportovali vojakov z Truku do Rabaulu. Do cieľa konvoj dorazil 21. júla.

Už 22. júla viedol Suzucuki „krysí transport“ z Rabaulu na ostrov Buka. V dňoch 24. až 26. júla doprevádzali Suzucuki a Hacuzuki krížniky Mogami, Ójodo a Agano späť na Truk. Z Truku pokračovali oba torpédoborce na Palau, kam dorazili 30. júla. Tam sa pripojili ku konvoju tankerov a previedli ich na Truk, kam došli 3. augusta. V dňoch 8. až 10. augusta sprevádzali Suzucuki a Hacuzuki ťažké krížniky Mjókó a Haguro, ktoré plávali s ďalšími posilami z Truku do Rabaulu. Medzi 27. augustom a 2. septembrom eskortovali cvičný krížnik Kašima z Truku na atol Kwajalein a späť.

Proti americkým nájazdom (september až december 1943)

Koncom septembra 1943 podnikli americké lietadlové lode TF 15 a TF 11 nájazd na atoly Makin a Tarawa. Suzucuki a Hacuzuki vyplávali 18. septembra spolu s ďalšími jednotkami z Truku k atolu Eniwetok, aby čelili týmto americkým nájazdom. K žiadnemu stretnutiu ale nedošlo a 25. septembra sa vrátili späť na Truk. Počiatkom októbra ale TF 14 zaútočila na Wake. V očakávaní ďalších nájazdov amerických lietadlových lodí vyplávalo japonské loďstvo 17. októbra z Truku k atolu Eniwetok. Suzucuki a Hacuzuki sa opäť zúčastnili tohoto výjazdu, ale ani tentokrát ku kontaktu s americkými silami nedošlo a 26. októbra sa japonský zväz vrátil na Truk.

V dňoch 12. až 15. novembra oba torpédoborce asistovali torpédovanému ľahkému krížniku Agano na jeho ceste z Rabaulu na Truk. Po vylodení Američanov na Tarawe sprevádzal Suzucuki spolu s torpédoborcami Hacuzuki, Hamakaze, Fudžinami a Hajanami v dňoch 23. (alebo 24.) novembra až 5. decembra ťažké krížniky Suzuja, Kumano a Čókaj pri ich výjazde k Marshallovým ostrovom. K stretu ale znova nedošlo a nakoniec sa Suzucuki vrátil na Truk. Na svojej druhé ceste do Japonska v dňoch 7. až 12. decembra sprevádzal Suzucuki (spolu s Hacuzuki) z Truku do Kure lietadlovú loď Zuikaku a ťažký krížnik Čikuma.

Wake a prvé torpédovanie (december 1943 a január 1944)

Ponorka USS Sturgeon (SS-187) v máji 1943

Dňa 24. decembra vyrazili Suzucuki a Hacuzuki z Japonska (pravdepodobne z Hirošimy), aby cez Kagošimu (26. decembra) eskortovali vojenský transport Akagi Maru na okupovaný Wake, kam dorazili 1. januára 1944. Po vyložení posíl a materiálu z Akagi Maru sa všetky plavidlá vrátili 9. januára do Kure. 10. januára sa novým veliteľom Suzucuki stal čúsa Noboru Seo.

Na Wake mala smerovať aj druhá plavba s Akagi Maru, na ktorú sa Suzucuki a Hacuzuki vydali 15. januára – opäť pravdepodobne z Hirošimy. Počas plavby cez Bungo suidó bol približne o 11:00 nasledujúceho dňa Suzucuki torpédovaný ponorkou USS Sturgeon.

Zo štyroch torpéd, ktoré Sturgeon v 10:43 vypálil na Suzucuki a Akagi Maru, bol Suzucuki zasiahnutý jedným torpédom z ľavoboku v prednej časti a druhým vzadu. Zásah na prove spôsobil explóziu skladiska streliva pod delovou vežou č. 1 a utrhol predok až po priehradku č. 61. Zásah vzadu utrhol zadnú časť od priehradky č. 168 až dozadu. Stred Suzucuki sa akoby zázrakom držal na hladine aj keď došlo k zaplaveniu ubytovacích priestorov posádky a prednej kotolne. Zahynulo 135 mužov, vrátane kapitána Seoa, veliteľa 61. divízie, námorného kapitána Micujoši Tomariho a 89 prepravovaných vojakov.

Hacuzuki vyrazil do protiútoku proti ponorenej ponorke, ale Sturgeon nakoniec unikol. Hacuzuki vzal ťažko poškodený torpédoborec do vleku a odtiahol ho najprv do Sukumskej zátoky a neskôr do Kure, kam s ním doplával 18. januára. V Kure bol Suzucuki umiestnený na deväť mesiacov do doku a opravovaný až do 12. októbra. Počas opráv bol novým veliteľom Suzucuki menovaný čúsa Nagahide Sugitani.

Druhé torpédovanie (október 1944)

Ponorka USS Besugo (SS-321)

Po dokončení opráv vyplával 16. októbra 1944 Suzucuki spolu so sesterským Wakacuki z Óita s nákladom leteckých komponentov. Oba torpédoborce sprevádzali konvoj do Ťi-lungu. V 22:12 bol pri preplavovaní Bungo suidó Suzucuki opäť torpédovaný. Tentokrát ho zasiahli dva torpéda z ponorky USS Besugo. Obe zasiahli provu na ľavoboku: jedno zdemolovalo provu až po priehradku č. 18, zatiaľ čo druhé torpédo zasiahlo provu medzi priehradkami č. 42 až 44 (teda približne pod prednou delovou vežou), ale našťastie neexplodovalo. Aj keď druhé torpédo neexplodovalo, prerazilo ale do trupu dieru o priemere cca 55 centimetrov a vnikajúca voda zaplavila muničné skladisko pod delovou vežou č. 1.

Zásahom došlo taktiež k vyradeniu prednej strojovne na ľavoboku. Len so zadnou pravobočnou strojovňou v chode dokázal poškodený torpédoborec rýchlosťou približne 7 uzlov (13 km/h) doplávať do Kure. Cestou ho sprevádzal Wakacuki.

Opravy v Kure trvali od 17. októbra do 11. novembra. Je možné (ako ukazuje schéma v Nippon kaigun kantei šašinšú), že počas týchto opráv (alebo až pri opravách po prvom torpédovaní) bola na Suzucuki namontovaná zjednodušená prova rovnakého typu, aký mala podtrieda Mičizuki.

U 41. divízie (zima 1944 až jar 1945)

Po dokončení opráv bol 15. novembra 1944 Suzucuki pridelený k 41. divízií torpédoborcov, v ktorej (okrem iného) tiež slúžili aj sesterské Fujuzuki (v tom čase opravovaný v Kure) a Šimocuki (v tej dobe na ceste do juhozápadného Pacifiku). 41. divízia vtedy podliehala 10. eskadre, 2. loďstva.

Dňa 23. novembra 1944 sprevádzali Suzucuki a Fujuzuki lietadlovú loď Džunjó z Kure do Saseba. 25. novembra vyplávali oba torpédoborce zo Saseba, aby Džunjó previedli cez Mako (zastávka 27. novembra) do Manily, kam dorazili 30. novembra. Hneď nasledujúci deň vyplával trojčlenný zväz späť do Mako, kam dorazil 3. decembra. Dňa 5. decembra sa v Mako k zväzu pridala bojová loď Haruna a ďalšieho dňa celý zväz – doplnený navyše torpédoborcom Maki – vyplával späť do Japonska. Po polnoci na 9. decembra bol zväz napadnutý ponorkami USS Sea Devil, USS Plaice a USS Redfish, ktorým sa podarilo zasiahnuť Džunjó tromi torpédami a Maki jedným. Obe zasiahnuté lode sa ale udržali na hladine a ráno 10. decembra všetky lode doplávali do Saseba. Nasledujúceho dňa Fujuzuki a Suzucuki eskortovali Harunu zo Saseba do Kure, kam dorazili 12. decembra.

V ďalších mesiacoch prešiel Suzucuki údržbou a tréningom vo Vnútornom mori a 10. marca sa novým veliteľom Suzucuki stal čúsa Tošio Hirajama.

Operácia Ten-Go (apríl 1945)

Suzucuki po zásahu bombou na prove 7. apríla.

Schéma poškodenej provy Suzucuki po operácii Ten-Go podľa reportu S-06-1. Šrafovaná oblasť znázorňuje zaplavené sekcie.

S vylodením Spojencov na Okinave schválilo počiatkom apríla 1945 cisárske námorníctvo zúfalý pokus o likvidáciu spojeneckých síl v okolí ostrova – operáciu Ten-Go. Ako sprievod bojovej lode Jamato na jej samovražednej misii sa podieľal aj Suzucuki. Zväz čújó (jap. 中将 ~ viceadmirál) Seiiči Itóa vyplával z Tokujamy v popoludní 6. apríla. Popoludní 7. apríla bol zväz napadnutý celkom tromi vlnami lietadiel z lietadlových lodí americkej TF 58. Počas útoku prvých dvoch vĺn z TF 58.1 a 58.3 bol Suzucuki v 12:47 zasiahnutý 500 lb (113,4 kg) leteckou bombou na prove. Bomba zasiahla pravobok trupu na úrovni hlavnej paluby pod prední delovou vežou č. 2. Explodovala pri dopade a vytrhla v trupe dieru medzi priehradkami č. 51 až 70, ktorá siahala až pod čiaru ponoru. Obe predné delové veže boli vyradené. Do trupu sa začala valiť voda, ktorá zaplavila muničné skladisko. To torpédoborec zachránilo pred explóziou predných muničných skladísk, pretože vypukol rozsiahly požiar, ktorý zasiahol aj pohotovostnú zásobu 100mm munície v barbetách. Črepiny z explodujúcej pohotovostnej munície prerazili ďalšie diery do hlavnej a prednej paluby. Ďalšie dve bomby dopadli tesne vedľa trupu pri zadnej časti lode.

Aj napriek vážnemu poškodeniu prednej časti lode zostal Suzucuki schopný plavby vlastnou silou a po zvyšok stretnutia plával kvôli zníženiu namáhanej poškodenej provy spiatočky. Po potopení Jamato sa Suzucuki vydal sám (zostávajúce tri torpédoborce s ním stratili kontakt a bol považovaný za stratený) do Saseba, kam dorazil v 14:30 ďalšieho dňa. Padlo 57 členov posádky a ďalších 34 bolo zranených.

V Sasebe bol Suzucuki umiestnený do doku č. 7, ale 5. mája boli opravy zastavené v prospech produkcie samovražedných prostriedkov. Kapitán Hirajama bol z funkcie veliteľa Suzuki odvelený 15. mája a 10. júna bol neopravený Suzucuki premiestnený do jednej malej zátoky pri Sasebe, kde bol zakotvený ako protilietadlová batéria. Dňa 5. júla bol vyradený zo 41. divízie a presunutý do rezervy. Japonskej kapitulácie sa dočkal prakticky opustený.

Dňa 20. novembra 1945 bol Suzucuki vyškrtnutý zo zoznamu lodí japonského cisárskeho námorníctva a následne potopený ako vlnolam pri Takamacu. Neskôr bol zošrotovaný.

Literatúra

• 駆逐艦 秋月型・松型・橘型・睦月型・神風型・峯風型. [s.l.] : 光人社, 1997. (日本海軍艦艇写真集 (Warships of the Imperial Japanese Navy); sv. 18.). Kapitola 秋月型.
• 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Suzucuki na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).