Preskočiť na obsah

Sviatlana Heorhijevna Cichanovská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sviatlana Cichanovská
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská
Biografické údaje
Rodné menoSviatlana Heorhijevna Pilipčuková
Narodenie11. september 1982 (42 rokov)
Mikaševičy, Bieloruská SSR, ZSSR (dnešné Bielorusko)
Politická strananezávislá
Alma materMazyrská štátna pedagogická univerzita I. P. Šamjakina
Rodina
Manžel
Deti2
Odkazy
Sviatlana Cichanovská na tsikhanouskaya2020.by
Spolupracuj na CommonsSviatlana Heorhijevna Cichanovská
(multimediálne súbory)

Sviatlana Heorhijevna Cichanovská, rodená Pilipčuková (biel. Святлана Георгіеўна Ціханоўская; * 11. september 1982, Mikaševičy) je učiteľka angličtiny, prekladateľka,[1] bieloruská politička, aktivistka a kandidátka v bieloruských prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých podľa úradne uznaných výsledkov získala 10,12 %.[2] Voľby podľa oficiálnych štátnych údajov vyhral Alexandr Lukašenko, no na základe viacerých podozrení z masívneho falšovania bieloruských prezidentských volieb je Cichanovská presvedčená, že zvíťazila ona.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Cichanovská chodila na strednú školu v Mikaševičiach. Nejaký čas žila aj v Írsku, keďže bola postihnutá černobyľskou haváriou.[3] Na Mazyrskej štátnej pedagogickej univerzite vyštudovala filológiu v odbore angličtiny a nemčiny,[1] okrem toho absolvovala aj štátnu jazykovú skúšku a stala sa tlmočníčkou. Do roku 2013 žila v Homeli, kde bola učiteľkou angličtiny. Neskôr sa so svojím manželom Siarhejom Cichanovskim a synom presťahovala do Minsku.[4]

Od augusta 2020 žije v exile v Litve. Vo februári 2023 ju súd v Minsku odsúdil v neprítomnosti na 15 rokov odňatia slobody pre údajnú vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu.[5] Jej manžel si v Bielorusku odpykáva 18-ročný trest odňatia slobody za organizovanie masových nepokojov a podnecovanie spoločenskej nenávisti.[6]

Má jedného syna (* 2010) a jednu dcéru (* 2016).[7]

Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 a Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021

Cichanovskej manžel, Siarhej Leanidavič Cichanovski, známy bieloruský youtuber a blogger, kandidoval na post prezidenta Bieloruskej republiky, avšak bol zatknutý, lebo sa zúčastnil nepovolenej akcie, no podľa iného zdroja bol obvinený „z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní“.[8]

Po tom, ako bol jej manžel odsúdený na odňatie slobody, rozhodla sa, že bude kandidovať namieste neho.[9] Začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryku a Valeryja Capkala.

Údajne získala vo voľbách 10,12 %[2], no podľa nej vyhrala prezidentské voľby ona.[1]

10. augusta utiekla Cichanovská do Litvy,[10][11] lebo sa obávala, že by ju Lukašenkova vláda mohla zatknúť. Podporu Cichanovskej vyjadrilo i viac krajín a organizácií.

25. júla vystúpila Cichanovská v Európskom parlamente. Vyhlásila, že sa Bielorusi prebudili a že nikdy neprijmú vládu Alexandra Lukašenka.[12]

Počas leta 2020 pokračovali v Bielorusku protesty proti Lukašenkovi, popričom demonštranti súbežne vyjdarovali podporu Cichanovskej.[13]

Koncom augusta odišla pre obavy o osobnú bezpečnosť do exilu do Litvy.[14][15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d A.S, Petit Press. Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Выборы Президента Республики Беларусь 9 августа 2020 [online]. vybary2020.by, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
  3. ↑ Z černobylského dítěte „Janou z Arku“. Příběh Lukašenkovy soupeřky udivuje [online]. iDNES.cz, 2020-08-11, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  4. ↑ «Я хочу снова стать просто женой и мамой». Большое интервью Светланы Тихановской [online]. belsat.eu, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po rusky)
  5. ↑ TASR. R. Káčer kritizoval odsúdenie S. Cichanovskej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-06. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
  6. ↑ TASR. Siarhej Cichanovski bol odsúdený na 18 rokov väzenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-12-14. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
  7. ↑ Ціханоўская на перыяд да выбараў вывезла дзяцей у Еўрасаюз [online]. Наша Ніва, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po bielorusky)
  8. ↑ A.S, Petit Press. Stovky Bielorusov sa zišli pred väznicou, v ktorej držia Cichanovského [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  9. ↑ Lukashenko “gave a signal” to open cases against competitors [online]. [Cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  10. ↑ Cichanovskej zmiznutie: Hodiny ju zadržiavali, zrazu sa objavila v Litve a zverejnila emotívne video [online]. hnonline.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  11. ↑ A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  12. ↑ TERAZ.SK. Cichanovská v EP: V Bielorusku prebieha mierová revolúcia [online]. TERAZ.sk, 2020-08-25, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
  13. ↑ TASR. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-13. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
  14. ↑ TASR. Cichanovská na tlačovke z Litvy: Bielorusi nikdy neprijmú Lukašenka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-21. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
  15. ↑ Bielorusko žiada Litvu o vydanie Cichanovskej, minister poslal Lukašenkovi jasný odkaz. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-05. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 1336-197X.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sviatlana_Heorhijevna_Cichanovská&oldid=7947277“