Svidnícke sedlo
Svidnícke sedlo je územie v severnej časti svidníckeho okresu v oblasti chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Laboreckej vrchoviny Nízkych Beskýd, pri štátnej hranici s Poľskom v nadmorskej výške od 450 – 500 m n. m.. Na jeho horizonte je Dukliansky priesmyk s nadmorskou výškou 502 m. Sedlo je ohraničené štátnou hranicou PR, Bielym kopcom (kóta 645,7 m) územím katastra Vyšného Komárnika a Dolinou s kótou 510,0 m n. m.. Na jeho území vyviera Ladomírka s krátkym ľavostranným asi 500 m dlhým potokom a pravostranným asi 1 km dlhým potokom, ktorý je v prvej tretine od spodnej časti rieky rozdvojený na dva menšie potôčiky. Je súvislé zalesnený bukom a smrekom s malými ostrovčekmi trávnatých porastov. Sedlo pretína hlavná cesta 73 spájajúca Svidník s Dukla.
Vo svidníckom sedle je Dukliansky pamätník s cintorínom pochovaných príslušníkov 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR, pamätník ženistom, ktorí odmínovali priestory Duklianskeho bojiska. Je tam pamätník vyznačujúci pamätné miesto kde zahynul generál Jaroslav Vedral-Sázavský, pozorovateľná veliteľa armádneho zboru, dnes betónová veža s vyhľadkovou plošinou a ďalšie monumenty pripomínajúce obdobie ťažkých bojov v čase karpatsko-duklianskej operácie.
Svidnícke sedlo bolo poznačené ľudskými útrapami i v období 1. svetovej vojny, kde vojaci 8. ruskej armády prekročili jeho územie a viedli v októbri 1914 až marci 1915 bojovú činnosť až v oblasti Svidníka. Svidníckym sedlom v priebehu stáročí pochodovali veľakrát vojenské ešalóny, ktoré tamojším obyvateľom prinášali ťažké utrpenia.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Súradnice: 49°24′43″S 21°41′57″V / 49,411835°S 21,699114°V