Preskočiť na obsah

Sylabotonický veršový systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sylabotonický veršový systém alebo sylabotonický prozodický systém je veršový systém založený na ustálenom počte slabík a ustálenom umiestnení prízvukov vo veršoch.[1] Stopy v ňom tvoria prízvučné (—) a neprízvučné slabiky (∪), z ktorých prízvučné musia byť v každom verši na rovnakom mieste.[2] V slovenskom sylabotonickom veršovom systéme bývajú používané tieto stopy: jamb (∪ —), trochej, (— ∪), daktyl (— ∪ ∪). Na základe použitia stôp rozlišujeme jambické, trochejské, daktylské, poprípade daktylo-trochejské verše.[2] Pre sylabotonický veršový systém je charakteristický veršový presah (porovnaj so sylabickým veršovým systémom), pri ktorom sa nezhoduje veršové a vetné členenie.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.
  2. a b Sylabotonický prozodický systém. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 307 – 30.