Sympatomimetikum
Sympatomimetikum alebo sympatikomimetikum alebo adrenergikum je liečivo stimulujúce sympatickú časť vegetatívneho nervového systému. Spôsobuje tým zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie pulzu, rozšírenie dýchacích ciest, a všeobecné zvýšenie výkonu a spotreby energie. Ďalšie účinky sú eufória, útlm centra hladu v medzimozgu s následným poklesom pocitu hladu a iné.
Rozoznávame priamo a nepriamo pôsobiace sympatomimetiká: Ako priamo pôsobiace označujeme tie, ktoré na postsynaptickej membráne stimulujú adrenoreceptor. Predstaviteľmi tejto skupiny sú napríklad adrenalín a noradrenalín, ktoré pôsobia na postgangliových nervových zakončeniach a zodpovedajúcich receptoroch. Sú prirodzene prítomné v ľudskom tele, podávame ich však aj ako lieky. Nepriamo pôsobiace sympatomimetiká ktoré samé nestimulujú adrenergné receptory, ale spôsobujú, že je uvoľnený noradrenalín z vezikúl presynaptických adrenergných neurónov, a ten potom aktivuje zodpovedajúce postsynaptické receptory. Príkladom takejto látky je amfetamín a jeho deriváty.
Užívanie sympatomimetík by malo prebiehať pod dohľadom lekára (väčšina liekov s ich obsahom je viazaná na recept), pretože predstavuje vážny zásah do ľudského organizmu. Väčšina sympatomimetík má popri žiadanom účinku (napr. zlepšenie dýchania) viac, či menej výrazné vedľajšie účinky z hore uvedeného spektra (napr. zvýšenie krvného tlaku).
V terapii pľúcnych ochorení sú použité najmä také sympatomimetiká, ktoré pôsobia na podskupine β-receptorov (beta-receptorov) ako napríklad fenoterol. Aby sa zredukoval systémový účinok sú tu podávané betasympatomimetiká zvyčajne inhalačne. Na svalovine bronchov (najmä u astmatikov) prejavia svoje bronchodilatačné (rozširujúce dýchacie cesty) účinky. Dlhodobo účinné sympatomimetiká sú pri pľúcnych ochoreniach používané zvyčajne na dlhodobú liečbu, kým krátko pôsobiace sa používajú podľa potreby pri zhoršení stavu pri astme alebo chronickej obštrukčnej chorobe pľúc.