Syndróm nepokojných nôh (Restless legs syndrome)

Syndróm nepokojných nôh, inak známy ako Willis – Ekbomova choroba, je veľmi častý stav, pri ktorom pacienti pociťujú nepríjemné pocity v nohách, ako sú bolesť, mravčenie, ťahanie, pálenie, ktoré vedú k nutkaniu s nimi hýbať. Ide o senzitívno – motorickú, neurologickú poruchu a zároveň aj o poruchu spánku, keďže sa objavuje alebo zhoršuje najmä v noci. Môže mať skorý nástup, pred 45. rokom života, alebo neskorý, po 45. roku života, avšak môže sa vyskytovať už aj v detstve Jeho priebeh môže byť mierny až závažný a do značnej miery môže ovplyvniť kvalitu života. Ochorenie sa vyskytuje prevažne u staršej populácie s prevahou žien. Veľmi často nie je správne diagnostikované a môže sa zamieňať s inými ochoreniami, čo vedie k opakovaným návštevám lekárov rôznych špecializácií a tým aj nadmernej finančnej záťaži.

História

V roku 1672 prvý krát medicínsky opísal symptómy tohto syndrómu vo svojej práci anglický lekár Thomas Willis. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1861, Theodor Wittmaack spojil tento syndróm s hystériou. Začiatkom 20. storočia nemecký lekár Hermann Oppenheim popísal ako prvé symptómy tohto syndrómu ako neurologické ochorenie. Švédsky lekár Karl Axel Ekbom v roku 1945 použil termín "nepokojné nohy" a považuje sa za priekopníka v modernej ére syndrómu nepokojných nôh. V roku 1995 boli jednoznačne stanovené diagnostické kritériá pre tento syndróm a následne v roku 2003 boli revidované.

Rizikové faktory

Za rizikové faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku tohto ochorenia považujeme nízku hladinu železa, genetickú predispozíciu, neurologické ochorenia, ako napr. Parkinsonova choroba, tehotenstvo (najmä počas 3. trimestra), ale aj chronické ochorenia, napr. Diabetes mellitus, ochorenia obličiek, či niektoré druhy liekov, ako sú antihistaminiká.

Druhy SNN

1. idiopatický (primárny) - bez príčiny
2. sekundárny - vyvolaný iným ochorením

Idiopatický syndróm nepokojných nôh

Tento druh syndrómu nepokojných nôh sa objavuje bez známej príčiny. Zvyčajne začína pomaly, pred 45. rokom života, no často sa zhoršuje s vekom. Dokonca môže vymiznúť na dlhšiu dobu. Problém nastáva u detí, kde sa často zamieňa s bolesťami pri raste. Môže sa vyskytovať v rodine ako dedičné ochorenie, teda má genetický základ. Pri tomto druhu syndrómu dochádza k poruche dopaminergného systému a k zníženiu zásob železa v niektorých častiach mozgu.

Sekundárny syndróm nepokojných nôh

Tento druh je spojený s inými zdravotnými problémami, či užívaním niektorých druhov liekov. Medzi hlavné príčiny patrí nedostatok železa, chronické ochorenia, niektoré druhy liekov, či dokonca tehotenstvo. Objavuje sa najčastejšie v treťom trimestri, avšak po pôrode symptómy spravidla vymiznú. Toto ochorenie nastupuje už po 40. roku života. Avšak príčina môžu byť aj kofeín či alkohol, preto sa odporúča týmto látkam pri liečbe vyhnúť.

Diagnostika

Diagnostika tohto ochorenia je náročná a predovšetkým založená na dôkladnej anamnéze pacienta. Lekár zvyčajne vykoná vyšetrenie, kde zisťuje závažnosť, frekvenciu a trvanie symptómov, rodinnú anamnézu, či zoznam súčasných liekov, aby vylúčil iné ochorenia. Väčšinou sa za pacienta so syndrómom nepokojných nôh považuje každý, kto spĺňa všetky základné kritériá, avšak aj tu je potrebné vykonať dôkladné vyšetrenie. Pri diagnostike si lekár môže pomôcť aj dotazníkom kvality života. Diagnostika u detí je náročnejšia, keďže deti nevedia presne popísať symptómy tohto ochorenia. Nápomocné vedia byť napríklad kreslené obrázky so symptómami.

5 základných kritérií pre klinickú diagnostiku SNN:

1. silné potreba, nutkanie pohybovať nohami, ktoré je zvyčajne vyvolané abnormálnymi, nepríjemnými pocitmi v nohách
2. potreba pohybovať nohami začína alebo sa zhoršuje počas odpočinku či nečinnosti, ako je napríklad ležanie
3. naopak sa čiastočne zmierna alebo úplne prestanú pri pohybe
4. tieto pocity sa začínajú k večeru alebo v noci, prípadne večer bývajú horšie ako cez deň
5. vyššie uvedené štyri vlastnosti nie sú zapríčinené iným zdravotným alebo behaviorálnym stavom

Liečba

Neexistuje konkrétny liek na liečbu syndrómu, avšak niektoré príznaky tohto ochorenia sú liečiteľné. Preto môžeme samotnú liečbu rozdeliť na farmakologickú a nefarmakologickú. Pravidelná farmakologická liečba je potrebná u štvrtiny pacientov. (Kučera 2007; Minár, Valkovič 2014) V liečbe sú účinné dopaminergné látky zvyšujúce dopamín v mozgu, benzodiazepíny či opiáty (National Institute of Neurological Disorders and Stroke, 2021). Výraznú úľavu vie poskytnúť samotný pohyb postihnutých končatín. Symptómy syndrómu nepokojných nôh môžu byť kontrolované pri liečbe iných ochorení, akými sú cukrovka, anémia spôsobená nedostatkom železa alebo periférna neuropatia. Zmierniť príznaky a poskytnúť úľavu vie aj zmena životného štýlu. Pacienti by mali obmedziť alkohol, nikotín a kofeín, dodržiavať pravidelný spánkový režim a vyhýbať sa rušivým činnostiam pred spánkom, pravidelne sa hýbať alebo cvičiť a využívať ľadové obklady, horúci kúpeľ či vyhrievacie podložky na zmiernenie ťažkostí.