Syndróm ruka, noha, ústa (7. ochorenie)

Základná charakteristika

         Syndróm ruka-noha-ústa je najčastejšie spôsobený enterovírusmi, ako sú Coxsackie vírus A16 a Enterovírus 71. Je bežné, avšak vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré je najrozšírenejšie v lete a na jeseň. Toto ochorenie postihuje najmä deti do 5 rokov, ale nakaziť sa môžu aj dospelí jedinci, ktorí sú v spoločnej domácnosti s infikovanými deťmi (Esposito, Principi 2018). K prenosu môže dôjsť prostredníctvom slín, hlienu, stolice alebo priameho kontaktu s vyrážkou. Dieťa je najviac nákazlivé počas prvého týždňa, avšak vírus môže zostať v tele niekoľko týždňov po odznení príznakov. Stolica chorého môže byť infekčná ešte mesiac po prekonanej chorobe. Najmä dospelí môžu vírus prenášať bez toho, aby boli u nich prítomné príznaky ochorenia.

Klinický obraz

Inkubačná doba syndrómu ruka-noha-ústa je 3-5 dní. Prvotné príznaky zahŕňajú mierne zvýšenie teploty. Symptómy ďalej zahŕňajú vredy v ústach, ktoré môžu byť bolestivé a dieťa kvôli ním odmieta stravu a tekutiny. Taktiež sa objavujú vyrážky na rukách a nohách, bolesť hrdla, nevoľnosť, zmätenosť u dojčiat a vo výnimočných prípadoch môžu byť postihnuté aj nechty. Všetky tieto prejavy obvykle odznejú v priebehu týždňa bez komplikácií. Klinické príznaky infekcie vírusmi enterovirus 71 a coxsackie vírus A16 sú veľmi podobné a nie je možné ich rozoznať iba na základe symtómov (Resl, Reslová 2015).  Vyrážka, ktorá sa objaví nesvrbí, ale môže byť vo forme pľuzgieru. Môže byť červenej, bielej, alebo sivej farby. Odtieň vyrážky závisí od tónu pleti.

Komplikácie

         Dehydratácia patrí medzi najčastejšie komplikácie spojené so syndrómom ruka-noha-ústa. Dôvodom sú vredy v ústach a hrdle, ktoré znemožňujú prijímať tekutiny a stravu. Oveľa závažnejšími, avšak aj menej častými sú komplikácie postihujúce CNS, ktoré sa môžu objaviť pri infekcii enterovísusom 71. Jednou z nich je vírusová meningitída, ktorá spôsobuje zápal membrán a cerebrospinálnej tekutiny obklopujúcej mozog a miechu. Zriedkavo sa objavuje encefalitída (zápal mozgu). Údaje z indopacifickej oblasti ukazujú, že výskyt týchto závažných stavov stúpa.

Ak dôjde k poškodeniu mozgového kmeňa u pacienta môže vzniknúť pľúcny edém a poškodenie myokardu vedúce k smrti. Vo väčšine prípadov sa u pacientov, ktorí prežili objavujú neurologické komplikácie, ako sú kognitívne a motorické poruchy.

Diagnostika

           Diagnózu ochorenia možno zvyčajne určiť na základe typického klinického obrazu. V prípade základných laboratórnych parametrov bude pravdepodobne zvýšená koncentrácia C reaktívneho proteínu, leukocytóza a taktiež môžu byť prítomné atypické lymfocyty. Diagnózu je možné potvrdiť pozitívnym výsledkom sérologického testu.

Prevencia

           Vyhýbanie sa kontaktu s chorým, dôkladné umývanie rúk, správna hygiena a dezinfekcia spoločných priestoroch sú v súčasnosti aj napriek ich obmedzenej účinnosti jediným prostriedkom prevencie šírenia ochorenia. Umývanie rúk s mydlom po použití toalety, výmeny plienky, pred prípravou alebo konzumáciou jedla, po kýchaní, kašľaní je nevyhnutné. V prípade ak mydlo nie je k dispozícii je potrebné použiť dezinfekčný prostriedok na ruky. Deťom je nutné vysvetliť, aby si prsty, ruky ani iné predmety nedávali do úst. Taktiež dezinfekcia kľučiek dverí, stolov, spoločných predmetov a hračiek je potrebná na zamedzenie šírenia vírusu. Ľudia s ochorením by sa mali vyhnúť kontaktu s inými, pokiaľ horúčka nezmizne a vredy v ústach sa nezahoja.

Liečba

         Liečba tohto ochorenia je zameraná na zmiernenie príznakov, hydratáciu a liečbu bolesti. Lézie sa zvyčajne hoja bez vzniku jaziev, zriedkavo však môžu zanechať výrazné pozápalové pigmentové zmeny, ktoré môžu trvať mesiace až roky v závislosti od rozsahu ochorenia a typu kože (Kimmis et al. 2018). Pri bolestivých prejavoch v ústnej dutine podávame antiseptika, pri ťažkostiach s príjmom potravy u detí sú vhodné bežné analgetiká, pri svrbivej pokožke sa odporúčajú podávať antihistaminika. Vyrážky na koži nepoškodzujeme, vzhľadom vysoké riziko prenosu infekcie.