Trinitrotoluén

Trinitrotoluén
Trinitrotoluén
Trinitrotoluén
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C7H5N3O6
Systematický názov	2-Metyl-1,3,5-trinitrobenzén
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	227,132 g/mol
Teplota topenia	80,7 °C
Teplota varu	210 – 212 °C
Hustota	1,654 g/cm3
Ďalšie informácie
Číslo CAS	118-96-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Výbušné vlastnosti
Detonačná rýchlosť	6 900 m.s−1 pri 1,6 g.cm−3 4 400 m.s−1 pri 0,8 g.cm−3 5 800 m.s−1 pri 1,3 g.cm−3 6 500 m.s−1 pri 1,5 g.cm−3
Detonačný tlak	~25 GPa (orientačne)
Výbuchová teplota	3 100 °C
Výbuchové teplo	3 977 kJkg−1
Objem plynov	685 – 710 dm3kg−1
Pracovná schopnosť v olovenom valci	280 – 300 cm³
Pracovná schopnosť v balistickom mažiari	100 %
Brizancia (podľa Hessa)	16 – 18 mm pri 1,2 g.cm−3
Brizancia (podľa Kasta)	4,2 mm
Citlivosť na náraz (podľa Kasta)	80 cm, 2 kg iný zdroj 36 cm, 2 kg 24 cm, 10 kg
Teplota vzbuchu	295 – 310 °C podľa metódy

Trinitrotoluén je výkonná trhavina, na vojenské a špeciálne použitie. Prvé zmienky o príprave trinitrotoluénu pochádzajú z roku 1863. Wilbrand popisuje prípravu pôsobením zmesi kyseliny dusičnej a sírovej za teploty „blízkej teplote varu“.

Vlastnosti

α-trinitrotoluén kryštalizuje v rhoboedrickej sústave vo forme stĺpikov alebo ihlíc. Kryštály sú svetložltej farby. Tritol na svetle postupne žltne až hnedne a mierne sa zvyšuje jeho citlivosť.

Tritol je prakticky nehygroskopický a vo vode takmer nerozpustný. Dobre sa rozpúšťa v koncentrovanej kyseline dusičnej a sírovej. Pri zrieďovaní kyselín vodou sa vylučuje. Je dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách, predovšetkým v acetóne, benzéne a toluéne.
S bežnými kovmi nereaguje a nereaguje ani s dusičnanmi a chloristanmi. Reaguje so zásadami a oxidmi alkalických kovov.

Jedovatosť

Tritol a ostatné nitroderiváty toluénu sú málo jedovaté v porovnaní s nitroderivátmi benzénu alebo fenolu. Veľká časť otráv pri výrobe a spracovaní tritolu je spôsobená nitrodrivátmi benzénu, ktoré vznikajú pri nitrácii toluénu. Pri ťažkej otrave tritolom sa objavujú zmeny v krvnom obraze, poškodenie pečene s ťažkou žltačkou a anémia, pre ľahšie stupne otravy sú charakteristické bledosťou tváre a šedá až fialová farba slizníc a pier, bolesti hlavy v dôsledku zmeny krvného tlaku, lokalizovaná bolesť žalúdku, zápcha a plynatosť. Účinnou prevenciou otráv trinitrotoluénom je dobré odvetranie a odprašnenie pracovísk a dodržiavanie zásad osobnej hygieny a hygieny práce. Prítomnosť TNT prachu vo vzduchu signalizuje nepríjemná horká chuť na perách.

Trinitrotoluén je pre ryby smrteľne jedovatý pri obsahu 1 – 2 mg na liter vody, pre vodný planktón už v množstve 0,1 – 0,15 mg na liter vody. Čistenie odpadových vôd je obťažné, pretože tritol potláča aktivitu baktérií. Jednou z použiteľných metód odbúrania tritolu z odpadových vôd je pôsobením 5 – 10 % roztoku hydroxidu vápenatého, ale reakcia je pomalá a miešanie musí trvať až desiatky minút.

Použitie

Je to prakticky najrozšírenejšia vojenská trhavina. Používa sa ako trhavá náplň delostrelecký striel a granátov, ako náplň leteckých bômb, ako ženijné a špeciálne náloživo, ako náplň mín a ručných granátov, na prípravu zmesných trhavín. Používa sa aj na výrobu priemyslových trhavín.

Miera výbušnosti

Ako jedna z najrozšírenejších výkonných výbušnín sa trinitrotoluén stal aj meradlom výbušnej sily nukleárnych zbraní, ale aj iných výbušnín. Počas druhej svetovej vojny bol krátko pred prvým jadrovým výbuchom vôbec urobený skúšobný odpal 100 ton TNT ako model pre porovnanie účinkov jadrovej zbrane. Neskôr sa podobné pokusy urobili aj s väčšími náložami, až niekoľko tisíc ton TNT.

Prevodový pomer medzi energiou výbuchu a hmotnosťou TNT bol pre jednoznačnosť stanovený ako 4 184 J/g TNT. Jedna kilotona TNT teda zodpovedá 4,184 TJ (terajoule = 10¹²J) energie a 1 megatona TNT 4,184 PJ (petajoule = 10¹⁵J).

Stanovená energia približne zodpovedá spalnému teplu TNT pri horení na vzduchu, ktoré je ale vyššie ako výbuchové teplo uvoľnené pri detonácii (3,977 MJ/kg). Ako orientačný prevodový pomer je preto možné použiť aj ľahko zapamätateľnú hodnotu 4 MJ/kg.

Rádové energie, vyjadrené v gramoch a tonách TNT:

gramy TNT	symbol	tony TNT	symbol	energia	hmotnostný úbytok
1 gram TNT	g	1 mikrotona TNT	µt	4,184×103 J	46,55 pg
1 kilogram TNT	kg	1 militona TNT	mt	4,184×106 J	46,55 ng
1 megagram TNT	Mg	1 tona TNT	t	4,184×109 J	46,55 µg
1 gigagram TNT	Gg	1 kilotona TNT	kt	4,184×1012 J	46,55 mg
1 teragram TNT	Tg	1 megatona TNT	Mt	4,184×1015 J	46,55 g
1 petagram TNT	Pg	1 gigatona TNT	Gt	4,184×1018 J	46,55 kg

Výroba

Toluén pre nitráciu má byť prakticky chemicky čistý, bez akýchkoľvek prímesí. Trinitrotoluén sa tradične vyrába dvojstupňovou (cez dinitrotoluén) alebo trojstupňovou (cez mononitrotoluén a dinitrotoluén) nitráciou toluénu, každý postup má niekoľko technologických variant.

Pri nitrácii na mononitrotoluén vznikajú tri izoméry nitrotoluénu, pričom na ďalšiu nitráciu nevhodný m-nitrotoluén je možné odstrániť z ďalšieho procesu napríklad destiláciou a niekedy sa oddeľuje aj p-nitrotoluén použiteľný na výrobu farbív a liečiv. Existujú aj iné metódy nitrácie, predovšetkým kontinuálne, protiprúdne i suprúdne.

Nitruje sa zmesou kyseliny dusičnej a kyseliny sírovej, pre každý stupeň nitrácie sa používa odlišná nitračná zmes. Po ukončení nitrácie sa tritol rafinuje, pretože produkt nitrácie obsahuje nežiaduce asymetrické izoméry 2,3,4,-trinitrotoluén, 2,3,6-trinitrotoluén a 2,4,5-trinitrotoluén s nižšou teplotou tavenia („tritolový olej“), neúplne znitrované deriváty a vedľajšie produkty ako tetranitrometán, trinitrobenzén, nitrokrezol a ďalšie látky. Rafinácia začína dôkladným praním tritolu horúcou vodou, čím sa odstránia zvyšky kyselín. Staršia metóda rafinácie kryštalizáciou využívala kryštalizáciu z 95 % alkoholu alebo z koncentrovanej kyseliny sírovej a zrážanie vodou alebo sa používal toluén alebo xylén. Skúšali sa aj metódy vypocovania, teda pomalej kryštalizácie roztaveného tritolu pri normálnej alebo mierne zvýšenej teploty, pričom nežiaduce prímesi zostávali v olejovitej zmesi medzi veľkými kryštálmi tritolu. Po prvej svetovej vojne boli tieto metódy v podstate opustené a prešlo sa na rafináciu roztaveného surového tritolu roztokom siričitanu sodného Na₂SO₃. Asymetrické izoméry trinitrotoluénu reagujú so siričitanom sodným veľmi rýchlo a prechádzajú do roztoku ako sodné soli dinitrotoluénsulfónových kyselín a vzniká dusitan sodný, α-trinitrotoluén reaguje so siričitanom sodným pomaly – straty α-trinitrotoluénu predstavujú asi 1 – 2 %.
Po rafinácii sa tritol suší a granuluje alebo častejšie šupinkuje. Šupinkovanie sa robí tak, že otáčajúci sa chladený bronzový valec je čiastočne ponorený do vane s roztaveným tritolom a z valca je tritol stieraný bronzovým nožom. Granulácia sa robí tak, že roztavený tritol vyteká tryskou pod tlakom a zráža sa s prúdom studenej vody. Granuly sa sušia pri teplote 50 – 60 °C.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trinitrotoluén