Nitrácia

Nitrácia je organická reakcia, ktorou vzniká nitrozlúčenina, i.e. do molekuly sa zavedie nitroskupina -NO₂.^[1] Z hľadiska mechanizmu organickej reakcie môže nitrácia prebiehať ako elektrofilná aromatická substitúcia (S_EAr), respektíve bimolekulárna nukleofilná substitúcia (S_N2), radikálová substitúcia (S_R) alebo radikálová adícia (A_R), resp. elektrofilná substitúcia (S_E)^[2]

Radikálová substitúcia

Nitrácia prebiehajúca mechanizmom radikálovej substitúcie sa realizuje na alifatických zlúčeninách, pričom sa takmer vždy jedná o priemyselné využitie, v laboratórnej príprave nitrozlúčenín má nitrácia alefatických zlúčenín len minoritný význam a využíva sa iba u jednoduchých alkánov a cykloalkánov.^[2] Problémom nitrácie prebiehajúcej mechanizmom radikálovej substitúcie je vznik širokej škály zlúčenín, čo znižuje výťažky žiadanej zlúčeniny.^[2]

Ako činidlá sa u nitrácii alifatických zlúčením mechanizmom radikálovej substitúcie používa kyselina dusičná alebo oxidy dusíka ako oxid dusičitý (N₂O₄) alebo oxid dusičný (N₂O₅).^[2]

Mechanizmus radikálovej nitrácie

Mechanizmus radikálovej nitrácie je analogický s inými homolytickými substitučnými reakciami: ide o reťazovú reakciu začínajúcu iniciáciou (tvorbou radikálov, nasleduje propagácia za tvorby žiadaných a vedľajších produktov a terminácia za tvorby výchozích látok.

Iniciácia prebieha za homolýzy väzby O-N v kyseline dusičnej ( ${\ce {HONO2}}$ ), pričom sa tvorí hydroxylový radikál ( ${\textstyle {\ce {HO*}}}$ ) a nitroradikál ( ${\textstyle {\ce {*NO2}}}$ ).

${\ce {HONO2 -> HO* + *NO2}}$

Propagácia začína reakciou nitroradikálu ( ${\textstyle {\ce {*NO2}}}$ ) s uhľovodíkom ( ${\ce {RH}}$ ) za tvorby radikálu uhľovodíka ( ${\ce {R*}}$ ) a kyseliny dusitej ( ${\ce {HNO2}}$ ):

${\ce {*NO2 + RH -> R* + HNO2}}$

Radikál uhľovodíka ( ${\ce {R*}}$ ) ďalej reaguje s druhým nitroradikálom ( ${\textstyle {\ce {*NO2}}}$ ) za tvorby nitrozlúčeniny ( ${\ce {RNO2}}$ ).

${\ce {*NO2 + R* -> RNO2}}$

Kyselina dusitá ( ${\ce {HNO2}}$ ), ktorá vzniká v propagačnej fáze, symproporcionuje s kyselinou dusičnou ( ${\ce {HNO3}}$ ) na oxid dusičitý, i.e. nitroradikál ( ${\textstyle {\ce {*NO2}}}$ )

${\ce {HNO2 + HNO3 -> 2 *NO2 + H2O}}$

Príklady radikálovej nitrácie

Radikálová nitrácia etánu prebieha pri teplote 450 °C za vniku 80 až 90 % nitroetánu, pričom vedľajším produktom je nitrometán, ktorý vzniká vo výťažku 10 až 20 %.^[2]

${\ce {CH3CH3 + HNO3 ->[{}][{450 °C}] CH3CH2NO2 + CH3NO2}}$

Nitrácia izobutánu za rovnakých podmienok vedie len na 7% výťažok nitroizobutánu ( ${\ce {(CH3)3CNO2}}$ ), pričom hlavným produktom je 2-metylnitropropán ( ${\ce {(CH3)2CHCH2NO2}}$ ), pričom vo výťažku 20 % vzniká 1-metylnitroetán ( ${\ce {(CH3)2CHNO2}}$ ).

${\ce {(CH3)3CH + HNO3 ->[{}][{450 °C}] (CH3)2CHCH2NO2 + (CH3)3CNO2 + (CH3)2CHNO2}}$

Priemyselná nitrácia cyklohexánu 35% kyselinou dusičnou pri 1 MPa vedie na nitrocyklohexán len vo výťažku 40 %, pričom vznikajú ajestery kyseliny dusičnej a dusitej.^[2]

Laboratórna nitrácia cyklohexánu pri normálnych podmienkach oxidom dusičným za refluxu v tetrachlórmetáne, i.e. pri teplote varu tetrachlórmetánu, ktorá je 77 °C, vedie na podobný výťažok nitrocyklohexánu (39%), pričom vzniká aj ester kyseliny dusičnej vo výťažku 41 %.^[2]

Nitrácia alkylaromátov (ako je napríklad toluén), vedie na zavedenie nitroskupiny do benzylovej polohy, pričom nitrácia môže pokračovať do druhého stupňa, výsledná zmes mononitroderivátu a dinitroderivátu závisí na reakčnej teplote a reakčnej dobe. Ako iniciátor tvorby radikálov NO₂ sa využívajú meďnaté katióny, ktoré homolyticky štiepia väzbu N-N v molekule oxidu dusičitého.^[2]

Elektrofilná substitúcia

Nitrácia mechanizmom elektrofilnej substitúcie sa využíva u alifatických prekurzorov s kyslými α-vodíkmi, ide o elektrofilnú nitráciu C-kyselín, pričom ako nitračné činidlo sa využíva dýmavá kyselina dusičná (100% HNO₃) alebo acetylnitrát (AcONO₂), ktorý sa pripraví in situ z kyseliny dusičnej a anhydridu kyseliny octovej.^[2]

${\ce {CH2(COOC2H5)2->[{100\%HNO3}][{PhMe}]O2N-CH(COOC2H5)2}}$

Elektrofilná nitrácia α-polohy slabších C-kyselín (pKa 20-25) vyžaduje najskôr tvorbu príslušného enolátu pripraveného deprotonáciou α-polohy pôsobením t-BuOK, resp. NaNH₂), resp. je nutné výjsť z enolacetátu.^[2] Ako nitračné činidlá sa pri elektrofilnej nitrácii enolátov, resp. ich esterov využívajú nestabilné alkyl-nitráty ako metylnitrát (CH₃ONO₂), resp. amylnitrát (C₅H₁₁ONO₂).^[2]

Príklady elektrofilnej nitrácie

Nitrácia cyklooktanónu vyžaduje v prvom kroku deprotonáciu α-polohy za vzniku príslušného draselného enolátu, ktorý v druhom kroku reaguje s amylnitrátom na zodpovedajúcu α-nitrozlúčeninu. Ako vedľajší produkt tejto elektrofilnej nitrácie vzniká pentylester kyseliny 8-nitrooktánovej, ktorý vzniká prerušením C-C väzby medzi α-uhlíkom a ipsó-uhlíkom a vzniknutá karboxylová skupina je esterifikovaná alkoholom z pentylnitrátu.

Nitrácia benzylovej polohy benzylnitrilu mechanizmom elektrofilnej substitúcie v prvom kroku vyžaduje deprotonáciu etoxidom sodným, nasleduje nitrácia metylnitrátom za vzniku nitróniovej soli, ktorá sa v kyselom prostredí premení na α-nitrozlúčeninu.

Elektrofilná nitrácia 2,4,6-kolidínu vedie na zavedenie nitroskupiny na metyl v polohe 4, pričom reakcia v prvom kroku vyžaduje deprotonizáciu tejto metylovej skupiny v kvapalnom amoniaku amidom sodným a následná nitrácia metylnitrátom sa realizuje v kryopodmienakch pri -40 °C.^[2]

Preformovaný enolacetát je možné okamžite nitrovať, pričom v priebehu reakcie dôjde ku deacylácii za zisku α-nitrozlúčeniny.

Elegrantnou metódou syntézy alifatických nitrozlúčenín bez esterov kyseliny dusitej ako vedľajších produktov je obdoba Gabrielovej syntézy amínov, keďže sa vyjde z indán-1,3-diónov alkylovaných v polohe 2: elektrofilná nitrácia α-polohe poskytne α-nitroderivát, ktorý sa v alkalickom prostredí nechá hydrolyzovať napríslušný alkalický nitroderivát a kyselinu ftalovú.^[3]

Radikálová adícia

Nitráciu možno realizovať aj mechanizmom radikálovej adície na alkény a alkíny.^[2] V závislosti od nitračného činidla je možné dostať:

β-halogénnitrozlúčeniny (za použitia chloridu nitrylu, čiže chloridu kyseliny dusičnej),
β-nitroalkoholy (za použitia acetylnitrátu a následnej hydrolýzy esteru),
vicinálne dinitrozlúčeniny a β-nitroalkylnitrát (za použitia oxidu dusičitého).

Syntéza β-halogénnitrozlúčenín

Chlorid nitrylu je nitračné činidlo, ktoré je možné generovať v reakčnej zmesi z kyseliny dusičnej a kyseliny chlórsulfónovej (monochloridu kyseliny sírovej).^[2] Chlorid nitrylu reaguje s alkénmi mechanizmom radikálovej adície tak, že nitroskupina sa viaže na menej substituovaný atóm uhlíka a chlór na viac substituovaný atóm uhlíka.^[2]

Nitrovať mechanizmom radikálovej adície je možné aj elektróndeficitné dvojité väzby α,β-nenasýtených zlúčenín.

Syntéza β-nitroalkoholov

Radikálovou adíciou acetyl-nitrátu na alkény je možné získať β-nitroalkoholy tak, že v prvom kroku získaný ester sa nechá hydrolyzovať na alkohol. Regioselekttivita nitrácie acetyl-nitrátom je rovnaká ako u chloridu nitrylu (vide supra).^[2]

Syntéza vicinálnych dinitrozlúčenín a β-nitroalkylnitrátov

Oxid dusičitý je v rovnováhe medzi svojou dimérnou formou N₂O₄ a monomérnou radikálovou formou NO₂.^[2] Pri teplote 27 °C je z 20% disociovaný na monomérnu radikálovú formu.^[2]

${\ce {N2O4 <=>> *NO2}}$

Preto je možné pri týchto teplotách nitrovať alkény oxidom dusičitým mechanizmom radikálovej adície za tvorby vicinálneho dinitroderivátu ( ${\textstyle {\ce {RCH(-NO2)CH2NO2}}}$ ), pričom vedľajším produktom je β-nitroalkylnitrát (ester kyseliny dusitej: ${\textstyle {\ce {RCH(-ONO)CH2NO2}}}$ ), ktorý hydrolýzou prechádza na príslušný alkohol ( ${\ce {RCH(-OH)CH2NO2}}$ ).

${\ce {RCH=CH2 + *NO2 -> R_*CHCH2NO2}}$

${\ce {R_*CHCH2NO2 + N2O4 -> RCH(-NO2)CH2NO2 + RCH(-ONO)CH2NO2 + *NO2}}$

${\ce {RCH(-ONO)CH2NO2 + H2O -> RCH(-OH)CH2NO2}}$

Tento vedľajší produkt ( ${\textstyle {\ce {RCH(-ONO)CH2NO2}}}$ ) môže namiesto hydrolýzy podľahnúť oxidácii na ester kyseliny dusičnej alebo eliminácii v trietylamíne na α,β-nenasýtenú nitrozlúčeninu.^[2]

${\ce {RCH(-ONO)CH2NO2 ->[ox.] RCH(-ONO2)CH2NO2}}$

${\ce {RCH(-ONO)CH2NO2 ->[el.] RCH=CHNO2}}$

Príklady syntéz vicinálnych dinitrozlúčenín a β-nitroalkylnitrátov

Nitrácia eténu oxidom dusičitým vedie na vicinálny dinitroderivát, ktorý je hlavným produktom získaným v stredne dobrom výťažku, vedľajším produktmi sú β-nitroalkylnitrát vytvorený oxidáciou príslušného esteru kyseliny dusitej a hydrolytický produkt tohto esteru.^[2]

Cyklooktén sa nitruje na podobné produkty ako etén, pričom ester kyseliny dusitej podľahne v trietylamíne eliminácii na α,β-nenasýtenú nitrozlúčeninu.

Aromatická nitrácia

Aromatická nitrácia prebieha mechanizmom elektrofilnej aromatickej substitúcie (S_EAr).^[1] Nitrácia aromatických kruhov je najdôležitejšia metóda, ktorou sa zavádzajú dusíkové funkčné skupiny na aromatické systémy.^[4] Tie sa ďalej transformujú napr. Sandmeyerovými reakciami na nedusíkové funkčné skupiny.^[2] Výhodou nitrácie aromatických kruhov je, že nitroskupina deaktivuje aromatický systém pre ďalšiu S_EAr, a preto sa dájú kontrolovať podmienky vzniku mononitrovaných produktov.^[4] V prípade polynitrácie (zavádzania viacerých nitroskupín) je nutné použiť agresívnejšie podmienky reakcie.^[4]

Nitračné činidlá

Existuje široká škála nitračných činidiel, rpičom pri jeho výbere je nutné zvážiť najmä reaktivitu aromatického systému. Keďže je nitrácia aromatických systémov použiteľná u mnohých výchozích látok, je možné optimalizáciou nájsť vhodné reakčné podmienky aj pre deaktivované aromatické systémy.^[4]

Kyselina dusičná

Samotná kyselina dusičná je používaná v rôznych koncentráciách v závislosti na elektrónovej hustote aromatického systému. Kyselina dusičná môže viezť na produkty nitrácie, ale častejšie sa využíva nitračná zmes (vide infra), pretože samotná kyselina dusičná sa spolieha iba na autoprotonáciu kyseliny dusičnej, ktorá generuje nízku koncentráciu nitróniových katiónov. Zriedená kyselina dusičná sa používa na nitráciu aktivovaných aromátov, ako sú fenoly, fenolétery a amíny, pričom sa dajú selektívne pripraviť mononitroderiváty.^[2]

Nitračná zmes

Nitračná zmes je zmes kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej v rôznych koncentráciách.^[2] Kyselina sírová slúži ako dehydratačné činidlo, ktoré naprotonizuje kyselinu dusičnú a odštiepi z nej molekulu vody, preto je nutné používať neriedenú, koncentrovanú kyselinu sírovú, resp. oleum. Dýmavá nitračná zmes predstavuje zmes 100% kyseliny dusičnej a 100% kyseliny sírovej, resp. olea.^[2]

${\textstyle {\ce {HNO3 + H2SO4 <=> NO2+ + H2O + HSO4-}}}$

Nitračná zmes má nežiaduce oxidačné pôsobenie na niektoré substráty, preto sa pri nitráci fenolov do vyšších stupňov najskôr fenol nasulfonuje do požadovaného stupňa, napr. koncentrovanou kyselinou sírovou, a následne sa zrealizuje nitrácia koncentrovanou kyselinou dusičnou spojenou s ipso-substitúciou sulfoskupiny za nitroskupinu.^[2]

Nitrácia anilínov v silno kyslom prostredí vedie na meta-regioizoméry, pretože arylamín sa najskôr naprotonizuje, čo zmení elektróndonornú aminoskupinu, ktorá je orto- a para-orientujúca na amóniovú skupinu, ktorá je meta-orientujúca kvôli jej silnému zápornému indukčnému efektu kladného náboja v blízkosti konjugovaného systému.^[2]

V menej kyslom prostredí však nitrácia prebieha prednostne do orto- a para-polohy z kinetických dôvodov, pretože nitrácia aktivovaného aromatického systému neprotonizovanou aminoskupinou prebieha rapídne rýchlo na rozdiel od deaktivačného účinku amóniovej skupiny (naprotonizovanej aminoskupiny), kde nitrácia prebieha pomaly.^[2] Je teda nutné zvoliť také kyslé podmienky, kde existuje vhodná rovnovážna rovnováha medzi amínom a amóniovou soľou.

Ďalším problém nitrácie arylamínov je oxidačné pôsobenie kyseliny dusičnej na aminoskupinu za vzniku nežiaducich produktov oxidácie.^[2] Tieto dva problémy sa riešia protekciou aminoskupiny vo forme acetamidu alebo tozylamidu, pričom pripravený amid má kladný mezomérny efekt a diriguje aromatickú elektrofilnú substitúciu do orto- a para-polohy.^[2]

Nitróniové soli

Nitróniové soli sú soli, ktoré obsahujú nitróniový katión, elektrofil, ktorý atakuje aromatické jadro, a komplexný anión, resp. organický anión. Patrí sem nitrónium-tetrafluoroborát (NO₂⁺BF₄^-), nitrónium-hexafluorofosfát (NO₂⁺PF₆^-),^[2] resp. nitrónium-trifluórmetánsulfonát (NO₂⁺CF₃SO₃^-).^[4]

Ich výhodou je možnosť realizovať nitráciu v bezvodom prostredí bez prítomnosti oxidačne pôsobiacej kyseliny dusičnej, preto sa používajú u zlúčenín, ktoré ľahko hydrolyzujú alebo sa ľahko oxidujú.^[4] Ďalšia výhoda nitróniových solí je, že dávajú prednostne vzniknúť orto-izoméru, teda zvyšujú pomer orto:para produktov.^[2]

Nitróniové soli ďalej poskytujú výhodu pri nitráciách do druhého stupňa, že možné s nimi pracovať pri normálnych podmienkach, nie sú potrebné energické podmienky ako pri iných nitračných činidlách.

Nitróniové soli sa s výhodou vyššieho výťažku používajú aj pri nitráci do tretieho stupňa, kde sú rozpustené v kyseline fluórsírovej.

Nitróniové soli sa ďalej využívajú pri príprave nitračných činidiel pre transfer nitráciu, keď sa nitróniová soľ (najčastejšie NO₂BF₄) nechá pôsobiť na aromatický heterocyklus s atómom dusíka, najmä pyridín, chinolín, pyrazol alebo imidazol za vzniku N-nitropyridíniových, N-nitrochinolíniových, N-nitropyrazoliových, prípadne N-nitroimidazoliových solí. Tie sa následne využijú v nitračnej reakcii (transfer nitrácii), pričom sa štiepi väzba N-N a vzniká nitrozlúčenina.

Transfer nitrácia sa dá využiť pri nitrácii toluénu, kde prednostne vznikne orto-izomér, takmer dvakrát viac orto-izoméru ako para-izoméru.^[2]

Alkalické dusičnany

Alkalické dusičnany, ako napríklad dusičnan draselný, sa používajú na nitráciu v kombináci s kyselinou sírovou, pričom in situ vznikne kyselina dusičná, ktorá je následne dehydratovaná kyselinou sírovou na nitróniový katión schopný aromatickej elektrofilnej substitúcie.^[2] Keďže šesťčlené (pyridín, chinolín) a päťčlenné heterocykly nie je možné nitrovať nitoniovými soľami, ako bolo opísané vyšie, keďže vnznikajú prílušné N-nitrozlúčeniny, na nitrácu týchto cyklov sa využívajú alkalické dusičnany alebo nitračné zmesi.

Pyridín je voči nitráci veľmi odolný, pretože má značne narušený aromatický charakter v porovnaní s benzénom a jeho elektrónová hustota aromatického systému zodpovedá nitrobenzénu, preto je priebeh aromatických elektrofilných substitúci na pyridíne taký neblahý.^[2]

Z dôvodu katastrofálneho výťažku takejto nitrácie je vhodnejšie njitrovať pyridín nepriamo a to tak, že sa využije aromatická nukleofilná substitúcia (Čičibainova reakcia) a následne sa nechá aminoskupina zoxidovať na nitroskupinu. Pripraví sa tak ale 2-nitropyridín.

Nitrácia pyridínu do polohy 4 za vzniku 4-nitropyridínu sa realizuje cez pyridínium-N-oxidy.^[2] Pyridínium-N-oxidy sa pripravujú pôsobením peroxidov na pyridín. Záporne nabitý exocyklický kyslík je silným elektrónovým donorom, ktorý diriguje aromatickú elektrofilnú substitúciu do para-polohy.^[2] Deoxygenácia (štiepenie väzby N-O) sa realizuje halogenidymi trojmocného fosforu, ktorý sa pri tom zoxiduje na päťmocný oxid-halogenid fosforečný.^[2]

Acylnitráty

Acylnitráty sú zmiešané anhydridy kyseliny dusičnej s organickými kyselinami ako kyselinou octovou (acetyl-nitrát) alebo kyselinou trifluóroctovou (trifluóracetyl-nitrát) alebo kyselinou benzoovou (benzyl-nitrát).^[2] Acylnitráty sa využívajú pri nitrácii päťčlenných elektrodenzných heterocyklov, ktoré sú citlivé na kyseliny, pretože acylnitráty nitrujú za miernych podmienok.^[2]

2-nitrofurány a nitroimidazoly sú liečivá zo skupiny antiprotozoík, antimalarík a antibiotík proti anaeróbnym baktériám, ktoré vďaka jednoelektrónovej redukci nitroskupiny generujú reaktívne formy kyslíka (superoxidový radikál anión), ktoré sa viažu na nukleové kyseliny a do vinylových polôh polynenasýtených mastných kyselín esterifikovaných ako súčasť fosfolipidov, čím sa poškodzujú bunkové membrány parazitov a ich genetická informácia, čo bráni ich rastu a rozmnožovaniu.

Acylnitráty, podobne ako nitróniové soli, dávajú preferenčne vzniknúť orto-izomérom.

Na zvýčenie pomeru para:orto-izomérov, čiže na obrátenie regioselektivity nitrácie acylnitrátmi sa využívajú β-zeolity, čo sú hlinitokremičitany s kanálovou štruktúrou, do ktorej zapadá substrát a steny kanálov zabraňujú prístupu nitračného činidla k orto-polohe, preto preferenčne vznikne para-izomér.^[2]

V porovnaní s nitračnou zmesou, ktorá ju 2-metylbenzonitile preferenčne nitruje para-polohu, je za použitia β-zeolitov vyší pomer para/orto-izomérov, ak sa použijú acylnitráty, ktoré bez β-zeolitov preferenčne nitrujú orto-polohy.

Soli lantanoidov

Soli lantanoidov, ako je trifluóracetát yterbitý, Yb(OTf)₃; trifluóracetát skanditý, Sc(OTf)₃; dusičnan lantanitý, La(NO₃)₃ katalyzujú nitráciu tak, že katión sa viaže na dusičnanový anión, ktorý je týmto oxofilným katiónom silno polarizovaný za uľahčenia tvorby nitróntiového katiónu.

Výhodou tejto katalýzy je, že ne nutné použiť len stechiometrické množstvo kyseliny dusičnej, čoho dôsledkom je výrazné zníženie kyslosti reakčného prostredia v porovnaní s inými bežnými nitračnými činidlami.

Týmto spôsobom je možné ochránený tyrozín, ktorý sa nanitruje do orto-polohy voči hydroxylovej skupine, transformovať via aminoskupinu na azid a využiť v bioortogonálnej Huisgenovej cykloadičnej reakcii s alkínom.

Táto katalýza však neprináša výrazné zlepšenie regioselektivity (orto/meta/para) nitrácie,^[2] ako je dokumentované na porovaní nitračných činidiel využitých na nitráciu meta-xylénu:

Oxid dusičitý a ozón

Oxid dusičitý reaguje s ozónom za tvorby trioxidu dusíka, ktorý ako nestabilný elektrofilný radikál odoberie jeden elektrón zo šiestich tvoriacich aromatický systém aromátu, z ktorého vznikne katiónradikál. Katiónradikál reaguje rekombinačnou reakciou s druhým radikálom: druhou molekulou oxidu dusičitého za tvorby katiónradikálu, ktorý sa rearomatizuje odštiepením vodíka z toho atómu uhlíka, na ktorý sa naviazala nitroskupina. Vedľajšími produktmi sú teda molekulárny kyslík, dusičnanový anión a protón.^[4]

Zlúčeniny, ako sú acetylestery fenolu a fenetylétery, ktoré majú kyslík, ktorý môže poslúžiť ako dirigujúca skupina, vykazujú vysokú orto-preferenciu.

Mechanizmus

Pridaním kyseliny sírovej k dusičnej sa -OH skupina na kyseline dusičnej naprotonuje a odstupuje ako voda. Takto vzniká nitróniový ión NO₂⁺. Nitróniový katión potom príjme elektrón od nejakého elektrofilu a vzniká tak prechodný komplex, ktorý sa stabilizuje odtrhnutím vodíka vodou.

Rozpúšťadlá využiteľné pri aromatickej nitrácii

sulfolán je polárne aprotické rozpúšťadlo používané pri nitráci nitróniovými soľami

Ako rozpúšťadlá sa pri aromatickej nitráci môže použiť samotná kyselina dusičná, či už zriedená alebo koncentrovaná, resp. nitračná zmes. pri voľbe rozpúšťadla treba voliť tak, aby zvolené rozpúšťadlo bolo inertné voči oxidačnému a hydrolytickému pôsobeniu nitračných činidiel. Bežne sa používa kyselina octová, acetanhydrid, chloroform, tetrachlórmetán, dichlórmetán, nitrometán.^[2] Vylúčené sú aromatické solventy ako benzén, toluén, zmes xylénov, nitrobenzén, chlórbenzén, karbonylové rozpúšťadlá sú vylúčené kvôli aldolizácii v kyslom prostredí. Je možné použiť polárne aprotické rozpúšťadlá, ako acetonitril alebo sulfolán, ktoré sa používajú na rozpustenie nitróniových solí.^[2]

Reaktivita generovaného nitróniového katiónu závisí od rozpúšťadla nasledovne:

NO₂⁺ v nitrometáne > NO₂⁺ v kyseline sírovej > NO₂⁺NO₃^- > NO₂⁺ v NO₂OCOR

Referencie

↑ ^a ^b MCMURRY, John. Organická chemie. 1. vyd. V Brně; V Praze : Vysoké učení technické v Brně - Nakladatelství VUTIUM; Vysoká škola chemicko-technologická, 2007. (Překlady vysokoškolských učebnic.) ISBN 978-80-7080-637-1, 978-80-214-3291-8. (český)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al ^am ^an ^ao ^ap ^aq SVOBODA, Jiří. Organická syntéza. 1. vyd. Praha : Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, 2017. ISBN 978-80-7080-990-7.
↑ DEVÍNSKY, Ferdinand; ĎURINDA, Ján; VALENTOVÁ, Jindra. Organická chémia pre farmaceutov. 2. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-388-2.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g CAREY, Francis A.; SUNDBERG, Richard J.. Advanced organic chemistry. 5. vyd. [s.l.] : Springer, 2007. (5.) ISBN 978-0-387-68350-8. (anglický)

Chemický portál

[ref12-1] MCMURRY, John. Organická chemie. 1. vyd. V Brně; V Praze : Vysoké učení technické v Brně - Nakladatelství VUTIUM; Vysoká škola chemicko-technologická, 2007. (Překlady vysokoškolských učebnic.) ISBN 978-80-7080-637-1, 978-80-214-3291-8. (český)

[:0-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al ^am ^an ^ao ^ap ^aq SVOBODA, Jiří. Organická syntéza. 1. vyd. Praha : Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, 2017. ISBN 978-80-7080-990-7.

[3] DEVÍNSKY, Ferdinand; ĎURINDA, Ján; VALENTOVÁ, Jindra. Organická chémia pre farmaceutov. 2. vyd. Martin : Osveta, 2013. ISBN 978-80-8063-388-2.

[:1-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g CAREY, Francis A.; SUNDBERG, Richard J.. Advanced organic chemistry. 5. vyd. [s.l.] : Springer, 2007. (5.) ISBN 978-0-387-68350-8. (anglický)

[1]

[2]

[3]

[4]