Tamara Klimová
Tamara Klimová | |
slovenská výtvarníčka maľba | |
Narodenie | 19. január 1922 Ostrava, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 28. január 2004 (82 rokov) Bratislava, Slovensko |
Tamara Klimová (* 19. január 1922, Ostrava[1] – † 28. január 2004, Bratislava[2]) bola slovenská výtvarníčka.
V rokoch 1940 – 1944 študovala na Škole uměleckých řemesel v Brne, po maturite pokračovala na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (profesori Jan Bauch a Emil Filla). Tu sa zoznámila so svojim budúcim manželom Alojzom Klimom[2]) (* 1922 - † 2000). Spolu patrili k zakladateľom slovenského geometrického umenia.
Koncom 50.rokov sa stala členkou Skupiny 4[1] a od roku 1967 bola členkou Klubu konkretistov existujúceho do roku 1971[2].
V 70. rokoch sa začala venovať serigrafii a v 90. rokoch tvorbe nízkoreliéfnych objektov. [1] Od roku 1952 vystavovala doma aj v zahraničí - Žilina, Jihlava, Praha, Karlove Vary, Bratislava, Stuttgart, Florencia, Rím, Turín, Londýn, či Medzinárodné trienále v Osake v roku 1994 (spolu s manželom).[2] V roku 1989 mali s manželom súbornú výstavu v Galérii hlavného mesta Bratislavy, ktorá bola inštalovaná aj v Žiline, Brne a Liberci.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Tamara Klimová zažiarila už v kontexte slovenského neokonštruktivizmu šesťdesiatych rokov, našla v ňom priestor na uplatnenie svojho intelelktu. Zaujali ju možnosti vytvárania kryštalických kompozící v brazovej ploche, pripominajúce vnútorné priestory utopických architektúr. Transparentnými,hladko nanášanými farebnými plochami žiarivých tónov vyjadrila zároveň lomy svetla, ktorými násobila závrat zrkadlení a ich prienikov. Jej tvorbu z konca šesťdesiatych rokov charakterizuje istá dávka asymetrie riešení a farebná škála, v ktorej pracovala s poltónmi a miešaním farieb (oproti škále základnej,ktorá je pre ortodoxných konštruktivistov záväzná). To hovorí o autorkinej chuti obohatiť tendenciu vychádzajúcu z geometrie o osobnú senzuálnu skúsenosť. Jej diela - najmä grafiky a kresby, ktorým sa predovšetkým od šesťdesiatych rokov venovala - napovedajú variabilitu možností, čo geometria invenčnej umelkyni jej talentu prináša. V prácach posledného desaťročia Tamara Klimová zdisciplinovala svoj prednes: viac rešpektuje pôvodný jazyk geometrie, jeho základné princípy tvarovej i farebnej kompozície. [3]. Zaujali ju možnosti vytvárania kryštalických kompozícií v obrazovej ploche, pripomínajúce vnútorné priestory utopických architektúr. Transparentnými, hladko nanášanými farebnými plochami žiarivých tónov vyjadrila zároveň lomy svetla, ktorými násobila závrat zrkadlení a ich prienikov. Istá dávka asymetrie riešení, rovnako ako použitá farebná škála, v ktorej sa nevyhýba poltónom a miešaným farbám - oproti škále základnej, ktorá je pre väčšinu konkretistov záväzná - hovoria o túžbe obohatiť Skupinový program o osobnú senzuálnu skúsenosť. Tamara Klimová ostala aj v nasledujúcich kde desaťročiach verná geometrii. Na rozdiel od niektorých z jej bývalých kolegýň zo Skupiny 4, v kontexte ktorej vystavovala pred zapojením sa do aktivít Klubu konkretistov, sa nedala zlákať k návratu do vôd figurácie, ktorá bola v období "normalizácie" poplatná lacnej podobe umenia reálneho socializmu. Jej kompozície, najmä grafiky, kresby, koláže a objekty, napovedajú variabilitu možností, ktoré jazyk geometrie invenčnej umelkyni jej talentu prináša. [4]
Pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1940 - 1944: Škola umeleckých remesiel,Brno (prof. Peter Dillinger)
- 1945 - 1951: Vysoká škola umeleckého priemyslu, Praha (prof.Jan Bauch, prof. Emil Filla)
Od roku 1959 pravidelne vystavovala doma i v zahraničí
- 1962 Bratislava
- 1966 Praha
- 1989 Bratislava
- 1991 Brno
- 1993 Karlsruhe
- 1994 Osaka
- 1995 Bratislava
- 1997 Bratislava
- 2001 Washington
- 2003 Trnava,
- 2005 Budapešť
- 2007 Ľubľana, Győr
V rokoch 1959 - 1967 členka a iniciátorka Skupiny 4. V rokoch 1967 - 1972 členka Klubu konkretistov s pravidelnou participáciou na skupinových výstavách (Banská Bystrica, Budapešť, Bratislava, Praha). V roku 1989 samostatná retrospektívna výstava spolu Alojzom Klimom v Bratislave, Liberci, Brne a Žiline [5].
Výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1987 - Contemporary Slovak Graphics No.9 edition / Súčasná slovenská grafika 9 - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
- 1989 - Contemporary Slovak Graphics No.10 edition / Súčasná slovenská grafika 10 - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
- 1998 - Club of Concretists - AJG - Ales South Bohemian Gallery, Hluboká nad Vltavou
- 1999 - Club of Concretists / Klub konkretistov - Esterházy Palace, Bratislava
- 2000 - Slovak Visual Art in 20th Century - Esterházy Palace, Bratislava
-Neo-Constructivism in The Slovak Visual Arts - Jan Koniarek Gallery, Trnava
- 2001 - Zeitgenössische slowakische Kunst - Kunstverein Passau, Passau
-Klub konkretistu / Club of Concretists - Dum umení, Opava -From Collection 1. slovenskej investičnej skupiny (SK) - Danubiana - Meulensteen Art Museum, Bratislava
- 2003 - Súčasné slovenské výtvarné umenie / zo zbierky PSIS - Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín
- Contemporary Slovak Fine Art from the Collection of PSIS - Museum of Art Zilina, Zilina - Freedom & Beauty (1999-2003, Washington) - At Home Gallery Contemporary Art Centre, Samorín - Súčasné slovenské výtvarné umenie / zo zbierky PSIS - Nitra Gallery / Nitrianska Galeria, Nitra - Súčasné slovenské výtvarné umenie / zo zbierky PSIS - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica - Súčasné slovenské výtvarné umenie / zo zbierky PSIS - Sarisska Galeria, Presov - Contemporary Slovak Fine Art from the Collection of the PSIS - East - Slovakian Gallery Kosice / Vychodoslovenska galeria Kosice, Kosice - Alojz Klimo: Obrazy - Tamara Klimová: Objekty - Jan Koniarek Gallery, Trnava - Slovak Contemporary Art - Gallery Art Factory, Prague
- 2004 - Contemporary Slovakian Art 1960-2000 - International Cultural Centre / Międzynarodowe Centrum Kultury, Krakow
- 2005 - Kortars szlovak kepzomuveszet 1960 - 2000 - Ernst Museum Budapest, Budapest
- 2006 - Slovak Graphic Art of the 20th Century - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
- 2007- Slovak Graphics of the 20th Century - Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
-Arta Slovaca 1960-2000 - The National Museum of Art of Romania, Bucharest -Contemporary Slovak Art 1960-2000 - Varosi Muveszeti Muzeum, Győr -Contemporary Slovak Art - Mestna Galerija / City Art Gallery Ljubljana, Ljubljana
- 2008 - Hranice geometrie - Zichyho Palac, Bratislava
-Tamara Klimová – Alojz Klimo - Gallery of Art Nové Zámky / Galéria umenia v Nových Zámkoch , Nové Zámky
- 2010 - Tendencie grafickej tvorby v 80. a 90. rokoch na Slovensku - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
-Graphic tendencies in the 80s and 90s in Slovakia - The Slovak Institute in Budapest, Budapest -Borders of Geometry / Hranice geometrie - Národné osvetové centrum - Dom umenia/ National Culture Centre - House of Art, Bratislava
- 2011 - Prints from the Collections of M. A. Bazovsky Gallery in Trencin - Gallery of M. A. Bazovsky, Trenčín
-Bienále v čase normalizácie (Akvizície z podujatia Súčasná slovenská grafika 1971 - 1989) - Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, Banská Bystrica
- 2012 - Work on paper - Galeria Z, Bratislava
konkretisti.sk (hommage á Eduard Antal)- Zichyho Palac, Bratislava [6]
Významné diela
[upraviť | upraviť zdroj]- Milenci (1962) [3]
- Robotník (1959) [4]
- Kruh I.(1968) [5]
- Úzkosť (1965) [6]
- Rozptyl štvorcov (1969)[7]
- Puto (1965) [8]
- Torzá (1964) [9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-11-20]. Dostupné online. Archivované 2014-01-02 z originálu.
- ↑ a b c d http://www.sme.sk/c/1252311/zomrela-tamara-klimova.html
- ↑ BARTOŠOVÁ, Zuzana. Praha 1 : [s.n.].
- ↑ Šablóna:Literatúra
- ↑ Šablóna:Literatúra
- ↑ [1]
- ↑ [2]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Mojžiš Juraj: Tamara Klimová, Neomedia, 2010
- Jiří Valoch: Tamara Klimová, Alojz Klimo. Synagóga, výstavná sieň, Hranice na Morave 1996 (katalóg)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- magna.tym.cz Archivované 2014-01-02 na Wayback Machine
- [10]