Teória spravodlivosti
Teória spravodlivosti je teória, ktorá považuje za základnú ľudskú motiváciu vnímanie pocitu spravodlivosti pri hodnotení toho, ako sa s nimi v porovnaní s referenčnou skupinou ľudí (alebo osobou) zaobchádza. Tvrdí, že ľudia budú lepšie motivovaní, ak sa s nimi bude zaobchádzať spravodlivo, v opačnom prípade budú demotivovaní. Zdôrazňuje úlohu sociálnych vzťahov pri vysvetľovaní motivácie pracovného správania sa.
Autorom je profesor J. Stacy Adams z University of North Carolina.
Spravodlivé zaobchádzanie je hodnotené vždy z hľadiska pocitu a vnímania a vždy ide o porovnávanie. Podľa teórie ale ľudia neočakávajú rovnostárske správanie sa, vnímali by ho ako nespravodlivosť.
Nespravodlivé správanie vyvoláva v ľuďoch frustráciu a znižuje ich motiváciu. Môžu reagovať nasledovne:
- motivácia sa zníži, znížia svoju výkonnosť a úsilie dovtedy, kým sa odmeňovanie nezmení spôsobom, ktoré vnímajú ako spravodlivé,
- motivácia sa zvýši, budú sa snažiť zvrátiť spôsob odmeňovania v ich prospech, no ak sa to nepodarí, môže ich frustrácia prerásť až v odchod z danej spoločnosti.
Podľa Adamsa môžeme hovoriť o dvoch formách spravodlivosti:
- distributívna spravodlivosť, týká sa hodnotenia odmeňovania podľa svojho prínosu a v porovnaní s ostatnými
- procedurálna spravodlivosť, týká sa vnímania spravodlivosti pri hodnotení postupov používaných zamestnávateľom v takých oblastiachch, ako je hodnotenie pracovníkov, povyšovanie a disciplinárne záležitosti. Pocity týkajúce sa procedurálnej spravodlivosti sú úzko spojené s interpersonálnymi faktormi.