Tešínske kniežatstvo
Tešínske kniežatstvo (čes. Těšínské knížectví, lat. Ducatus Tessinensis, nem. Herzogtum Teschen, poľ. Księstwo Cieszyńskie) bolo sliezskym kniežatstvom, ktoré vzniklo v roku 1290 odtrhnutím od opolského kniežatstva. Tešínske kniežatá z rodu Piastovcov sa priklonili k Českému kráľovstvu a tešínske knieža sa stalo lénnikom českého kráľa.
V dôsledku zadĺženia boli niektoré časti kniežatstva v 16. storočí predané. Po vymretí tešínskych Piastovcov pripadlo kniežatstvo ako odúmrť českému kráľovi z rodu Habsburgovcov. Habsburgovci sa stali tešínskymi kniežatami až do roku 1918, keď sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko.
Toto územie sa však hneď stalo predmetom sporu medzi Česko-Slovenskom a Poľskom, ktorý bol nakoniec vyriešený arbitrážou v roku 1920.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Těšínské knížectví na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |