Technická úroková miera
Technická úroková miera (TÚM) je úroková miera, ktorú používajú poisťovne pri výpočte výšky poistných platieb pre produkty životného poistenia. Predstavuje také zhodnotenie poistných rezerv, na ktoré má klient zmluvne dohodnutý nárok. Maximálnu výšku technickej úrokovej miery na Slovensku reguluje Národná banka Slovenska.[1]
Princíp životného poistenia
[upraviť | upraviť zdroj]Základným poslaním poistenia je ochrana pred škodami na materiálnych ale aj nemateriálnych statkoch (napr. zdravie, život, a.i.) spôsobenými nečakanými udalosťami. Osoba (subjekt) v postavení poistenca platí poistné platby poskytovateľovi služby, poisťovni, či už formou jednorazovej platby alebo pravidelných poplatkov (tzv. poistné). Poisťovňa časť z týchto prostriedkov použije na krytie svojich nákladov a časť ukladá do tzv. poistného fondu. Pokiaľ v budúcnosti nastane tzv. poistná udalosť, z poistného fondu je uhradené poistné plnenie poistencovi, prípadne tretej strane, ak je v zmluve dojednané inak (napr. pozostalým).
Zhodnotenie poistných platieb
[upraviť | upraviť zdroj]V čase medzi prijatím finančných prostriedkov plynúcim z poistných platieb a ich vyplatením na poistné plnenie sa poisťovňa snaží o ich optimálne zhodnotenie investovaním do vhodných aktív (napr. cenných papierov, nehnuteľností, umeleckých diel...), v zmysle svojej investičnej stratégie.[2]
Technické rezervy
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem málo pravdepodobných poistných udalostí, ako sú napr. neočakávané prírodné katastrofy alebo úrazy, sú predmetom poistenia taktiež udalosti, ktoré nastanú s veľkou pravdepodobnosťou, nie je však vopred jasné kedy nastanú a aké veľké poistné plnenie budú implikovať. Takouto udalosťou je napr. úmrtie poisteného, prípadne dožitie určitého veku (pri určení pravdepodobností sa poisťovne riadia demografickými tabuľkami). Na krytie takýchto udalostí sú poisťovne v zmysle regulácie povinné vytvárať si tzv. technické rezervy.[1]
Investičná činnosť poisťovne má priamy dopad na výsledok hospodárenia a v prípade životného poistenia môžu nesprávne investičné rozhodnutia významným spôsobom ohroziť plnenie budúcich záväzkov poisťovne voči klientom.[2] Aby bola poisťovňa schopná splniť svoje záväzky, je povinná udržovať finančné umiestnenie svojich technických rezerv v rámci zákonom stanovených zásad, limitov a v určenom zložení.[2] Zjednodušene povedané: musí s nimi zaobchádzať obozretne a hospodárne a musí byť schopná ich včas speňažiť. Výška technických rezerv je pritom stanovená technickými špecifikáciami podľa vyhlášky.[pozn. 1]
Výpočet technických rezerv
[upraviť | upraviť zdroj]Technické rezervy sa tvoria z predpísaného poistného, ich výška sa určuje pomocou matematicko-štatistických metód. Zodpovedný za správne stanovenie výšky technických rezerv je aktuár poisťovne. Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia, v bilancii poisťovne sa uvádzajú v pasívach, pričom majú až 70%-80% podiel na celkových pasívach poisťovne. Tvorba technických rezerv predstavuje pre poisťovne náklad, rozpustenie technických rezerv je pre poisťovne výnosom. Finančné prostriedky technických rezerv môže, a pre zachovanie ziskovosti a konkurencieschopnosti poisťovňa investuje na finančnom trhu.
Regulácia na Slovensku a rámec Solvency II
[upraviť | upraviť zdroj]Poisťovne tvoria povinné druhy technických rezerv v súlade so zákonom o poisťovníctve č. 8/2008. Výška technických rezerv je pravidelne kontrolovaná aj zo strany Národnej banky Slovenska, pri sledovaní požadovanej a skutočnej miery solventnosti poisťovne. Poisťovňa smie umiestňovať technické rezervy v súlade so zákonom o poisťovníctve č.8/2008 a opatrením NBS č. 7/2008, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve. Na zhodnotenie prostriedkov technických rezerv smie poisťovňa investovať do dlhopisov, podielových listov, akcií, pokladničných poukážok, nehnuteľností a podobne. Musí pri tom dodržiavať stanovené limity ako i formy investovania. Napríklad limit na kúpu akcií prijatých na regulovaný trh burzy je vo výške 15% hodnoty technických rezerv poisťovne.[4] Stanovenie možností investovania a limitov pri jednotlivých formách investovania má zabezpečiť solventnosť poisťovne. Poisťovne sú povinné pri investovaní prostriedkov technických rezerv dodržiavať zásadu bezpečnosti, likvidity a rentability. Investičné portfólio poisťovní je výrazne bezpečnejšie oproti investičnému portfóliu bánk, vyplýva to z obsahu podnikateľskej činnosti poisťovne.
Zmyslom podnikateľskej činnosti poisťovne nie je v prvom rade zhodnocovanie finančných prostriedkov ale krytie finančných strát spojených s realizáciou vybraných rizík. Prijatím pravidiel Solventnosť II však pominie dôvod na explicitné definovanie možností investovania prostriedkov technických rezerv. Pravidlá Solventnosť II sú postavené na individuálnom meraní rizika – aj trhového rizika. Poisťovňa bude môcť investovať „navonok“ bez obmedzenia zo strany legislatívy, bude však musieť trhové riziko, ktoré sa spája s investovaním finančných prostriedkov na finančnom trhu vypočítať a hlavne kryť v istom pomere vlastnými zdrojmi. V prípade významného podielu akcií v investičnom portfóliu poisťovne bude jej trhové riziko veľké, čo bude vyžadovať zvýšené krytie vlastným kapitálom.
Regulácia v Česku
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa údajov ČNB tvorili v roku 2011 české poisťovne čisté technické rezervy v sume presahujúcej 242 miliárd českých korún, t. j. 61 % všetkých ich pasív (zdrojov financovania). Ďalších 13% tvorili čisté technické rezervy iného typu životného poistenia, pri ktorom znáša riziko investície poistenec (t. j. investičné životné poistenie). Viac ako 70 % z celkových rezerv tvorili rezervy zo životného poistenia, zvyšok bol z neživotného poistenia.[5]
Sporiaca časť životného poistenia
[upraviť | upraviť zdroj]V prípadoch, kedy s určitosťou nastane poistná udalosť, zodpovedá charakter zmluvy klasickému chápaniu poistenia formou sporenie. Klient postupne odvádza poisťovni platby, ktoré neskôr dostane vyplatené. Okrem svojej hlavnej funkcie (poistenie) plní takýto produkt aj funkciu sporenia. Tieto druhy poistiek sa nazývajú „rezervotvorné poistenia a patrí medzi ne napr. Poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (kapitálové životné poistenie), dôchodkové poistenie, univerzálne životné poistenie, investičné životné poistenie a ďalšie. Vo všeobecnosti sú tieto produkty spojené s dožitím určitého veku.[6]
Pokiaľ v poistení ide v princípe o ochranu poisteného proti rizikám a poisťovňa vystupuje v roli poskytovateľa služby, za ktorú si klient platí, u sporenia ide viac o poskytnutie prostriedkov, s ktorými môže poisťovňa voľne disponovať, zhodnocovať a ťažiť z nich zisk. Preto sa očakáva, že poskytne poistenému podiel na tomto zisku, zaplatí mu možnosť investovať jeho prostriedky. Takto v rovine poplatkov pôsobí pridaná hodnota funkcie sporenia proti funkcii poistnej a prostriedky uložené v rezervách pre klientov poistenie zľavňujú.[7]
Zaručené zhodnotenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri plnení sporiacej funkcie ide o to, že poisťovňa investuje vklady klientov s očakávaním zisku. Investície sú z princípu zaťažené určitou mierou rizika. Pretože však primárna funkcia poistenia je funkcia poistná a klienti očakávajú predovšetkým zabezpečenie proti rizikám, taktiež od poisťovne mnohokrát očakávajú určité záruky zhodnotenia takto investovaného kapitálu. Poisťovňa tak poistencom zmluvne zaručuje aspoň minimálnu mieru zhodnotenia finančných prostriedkov.[pozn. 2] Táto garantovaná miera zhodnotenia je vyjadrená pomocou technickej úrokovej miery.
Pôsobenie TÚM
[upraviť | upraviť zdroj]Zhodnotenie vyjadrené technickou úrokovou mierou sa netýka celého zaplateného poistného, ale iba jeho časti, po odrátaní ceny rizík krytých poistkou a nákladov poisťovne na uzatvorenie a správu poistnej zmluvy.[6] Ide o zhodnotenie poistnej rezervy. Výsledná garantovaná poistná čiastka je ovplyvnená nielen výškou TÚM, ale tiež výškou nákladových koeficientov, ktoré znižujú celkovú rezervu a výšku podielu na zisku priznanom klientovi, ktorá závisí na konštrukcii poistného produktu.[8]
Príklad
[upraviť | upraviť zdroj]- Zjednodušený príklad jednorazového kapitálového poistenia pre prípad dožitia ukazuje nasledujúca tabuľka. Poistné je zaplatené jednorazovo, sú odčítané počiatočné náklady na uzatvorenie zmluvy, potom každý rok administratívne náklady a výsledná čiastka je zúročená technickou úrokovou mierou vo výške 2,5 %. V príklade je pre zjednodušenie vynechaný odpočet rizikovej časti poistného určený na krytie rizík plynúcich z poistky.[9] Pri vklade 100 000 Kč je po päťročnom trvaní poistné zmluvy dosiahnutý poiistná čiastka 104 790 Kč, aj keď v prvých dvoch rokoch náklady prevyšujú zhodnotenie a celková rezerva tak nedosahuje ani výšku poistného.
Rok Poistné [Kč] Počiatočné náklady na uzatvorenie zmluvy (5 %) Administratívne náklady na správu zmluvy (0,5 %) Rezerva po odčítaní nákladov zhodnotená o 2,5 % 0 100 000 5 000 – 95 000 1 – – 500 96 863 2 – – 500 98 772 3 – – 500 100 728 4 – – 500 102 734 5 – – 500 104 790
V skutočnosti môže poisťovňa dosahovať aj vyššie zhodnotenie než aká je výška technickej úrokovej miery. Môže teda klientovi vyplatiť väčší podiel na zisku napr. formou prémie k poistnej čiastke. Skutočné zhodnotenie sa v takomto prípade skladá z dvoch zložiek: z technickej úrokovej miery a z podielu na zisku. Pokiaľ sa naopak poisťovni nepodarí aktíva dostatočne zhodnotiť, musí chýbajúce výnosy dorovnať z vlastných zdrojov najmenej do výšky TÚM.[10]
Vyššia TÚM znamená pre klienta lacnejšie poistenie, pre poisťovňu však väčší tlak na zhodnocovanie aktív a väčšie riziko platobnej neschopnosti. Nižšia TÚM naopak pre klienta poistenie zdražuje a poisťovni znižuje konkurencieschopnosť.[10] Prípadný podiel na zisku formou prémie totiž môže nižšiu TÚM vyrovnať, ale rizikovo averzný klient môže uprednostniť garantovaný výnos pred neistou prémiou.[pozn. 3] Výška TÚM sa preto stáva nástrojom konkurenčného boja medzi poisťovňami.
História TÚM na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Slovensko začalo stanovovať maximálnu technickú úrokovú mieru referenčnou sadzbou podobne ako aj Česko koncom roku 2003, v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady EU č. 2002/83/ES.[11] Na základe zákona č. 95/2002 Z.z. v znení novely zákona č. 430/2003 Z.z. bolo Ministerstvo financií SR od 1. septembra 2003 oprávnené k stanoveniu maximálnej výšky technickej úrokovej miery.[12]. Neskôr prešla táto právomoc na Národnú banku Slovenska a k prvému uplatneniu došlo vyhláškou č. 172/2006 Z. z. s účinnosťou od 31. marca 2006, čím stanovila maximálnu TÚM na úroveň 2,5 %.[13][14] Znížila tak predchádzajúcu sadzbu, ktorá bola stanovená vyhláškou MF č. 50/2004 Z. z. z 19. januára 2004 vo výške 4 %.[15]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Viď zahájenie systému Solvency II na základe smernice Európskej komisie.[2][3]
- ↑ Výnimkou z rezervotvorných poistení je investičné životné poistenie, ktorého výnos nie je garantovaný, klient ale má možnosť ovplyvňovať investičnú stratégiu.[6][8]
- ↑ Výnimku predstavuje zníženie technickej úrokovej miery v dôsledku regulačného zásahu, pretože ten má vplyv na všetky konkurenčné poisťovne. V takom prípade sa môže zníženie prejaviť napr. v rozvoji alternatívnych konštrukcií poistných produktov, ktoré klientom miesto garantovaného zhodnotenia ponúkajú vyšší podiel na zisku, aj keď negarantovaný (napr. investičné životné poistenie).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Národná banka Slovenska: Regulácia oblasti poisťovníctva [online]. [Cit. 2013-10-19]. Dostupné online. Archivované 2013-10-20 z originálu.
- ↑ a b c d NEČAS, Svatopluk. Podnikání komerční pojišťovny a řízení jejího finančního zdraví [online]. Brno: ESF MU. Kapitola 1.7 Investiční činnost, s. 39 – 42. Dizertační práce. Dostupné online.
- ↑ Smernica Európskeho parlamentu a rady 2009/138/ES zo dňa 25. septrembra 2009 o prístupe k poisťovacej a zaisťovacej činnosti a jej výkonu (Solventnosť II) (nebo v PDF)
- ↑ Opatrenie NBS č.7/2008, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve, Dostupné na:[ www.nbs.sk/_img/Documents/legs/2008/opat7-08.pdf], 26.10.2013
Zákon o poisťovníctve č.8./2008 NR SR Dostupné na:[ ww.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z0082008.PDF], 26.10.2013 - ↑ Zpráva o výkonu dohledu nad finančním trhem v roce 2011 [online]. . Kapitola 4.6 Pasiva pojišťoven, s. 98 – 99. Dostupné online. ISBN 978-80-87225-39-4.
- ↑ a b c Osobní a rodinné finance. . Kapitola 2.1.4 Rezervotvorná životní pojištění jako spořicí nástroj, s. 67 – 71. ISBN 80-247-1098-6.
- ↑ Finmag.cz. Technická úroková míra: 2,5 % a 2,9 % není totéž! [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b Technická úroková míra: mýty vs. fakta [online]. . Dostupné online.
- ↑ Zpracované podľa: Technická úroková míra: mýty vs. fakta [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b Zdražení životního pojištění na spadnutí? [online]. . Dostupné online.
- ↑ SITA. MF chce určiť maximálnu technickú úrokovú mieru [online]. [Cit. 2013-10-19]. Dostupné online. Archivované 2013-10-22 z originálu.
- ↑ Zákon 430/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- ↑ Vyhláška NBS č. 172/2006 Z. z. z 27. 3. 2006, ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení
- ↑ WN/SITA. NBS navrhuje znížiť garantovaný úrok v životnom poistení [online]. . Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 172/2006 Z. z. z 19. 1. 2004, ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Technická úroková míra na českej Wikipédii.