Technická ochrana dokumentov

Technická ochrana dokumentov je súhrnné označenie ochranných prvkov, ktoré slúžia na znemožnenie alebo aspoň sťaženie pozmeňovania a falšovania dokumentov (úradných listín, cenín, platidiel). Pri jednotlivých dokumentoch ich uplatňuje vystavovateľ (emitent) podľa ich významu a dôležitosti.^[1]

Z kriminalistického hľadiska sa delí na:

viditeľné prvky – prvky zhotovené tak, aby boli viditeľné, ale ťažko napodobniteľné; poskytujú dobrú možnosť posúdenia pravosti dokumentu ako pre povolanú osobu, tak aj pre laika, napr.:
- vodoznak,
- ochranný prúžok,
- hologram,
- ochranné vlákna,
- konfety,
- giloš,
- irisová tlač,
- klopný efekt,
- sútlačová značka,
neviditeľné (utajované) prvky – prvky, ktoré sú známe len úzkemu okruhu povolaných osôb a ich prítomnosť v skúmanom dokumente sa dokazuje na špecializovaných pracoviskách; napr. úmyselná chybotlač.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b Technická ochrana dokumentů. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 195-196.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[SKPaO-1] Technická ochrana dokumentů. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 195-196.

[1]