Preskočiť na obsah

Telegraf

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
telegraf
Optický telegraf v Nemecku

Telegraf je jednoduché elektrické zariadenie na prenos údajov (predovšetkým textu) prostredníctvom elektrických impulzov, v širšom zmysle zahŕňa aj ďalekopisný stroj. Správa podaná telegrafom (vrátane ďalekopisu) sa volá telegram alebo telegrafická správa (telegram je aj blanketa s touto správou).

Najjednoduchší telegraf pozostáva z telegrafného kľúča (v podstate spínača) na vysielacej strane, z cievky s pohyblivou magnetkou na prijímacej strane, páru vodičov spájajúcich prijímaciu a vysielaciu stranu a zdroja elektrického prúdu. Pri stlačení kľúča sa uzavrie elektrický obvod a prechádzajúci prúd spôsobí indukované magnetické pole v cievke, ktoré vychýli magnetku. Neskôr bola magnetka doplnená záznamovým zariadením, ktoré zaznamenávalo zmeny polohy magnetky (kotvy) na tenký papierový pás.

Pre prenos písmen abecedy, čísel a zvláštnych znakov bola vytvorená zvláštna abeceda, kde každý znak bol zakódovaný niekoľkými za sebou idúcimi krátkymi - „bodka“ - a dlhými - „čiarka“ - impulzmi (Morseova abeceda).

Prvý optický telegraf vznikol na konci 18. storočia a začiatkom 19. storočia začali vznikať elektrické telegrafy. Na vývoji telegrafu pracovali viaceré osobnosti (napr. Thomas Edison, Samuel Morse, Jozef Murgaš)

Z telegrafu sa neskôr vyvinul ďalekopis, ktorý umožňoval písať texty na normálnej klávesnici podobnej písaciemu stroju a na prijímacej strane sa automaticky písal čitateľný text.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Telegraf