Televízor

Prvý hromadne vyrábaný československý televízor Tesla 4001A. Vyrábal sa v rokoch 1953 – 1957, umožňoval príjem jediného, pevne naladeného TV kanálu a disponoval kruhovou obrazovkou s priemerom 25 cm s obdĺžnikovým bakelitovým rámikom.

Modernejší televízor s obrazovkou na báze katódovej trubice (CRT)

Plazmová televízia

Televízor (iné názvy: televízny prijímač, televízny prístroj, televízny aparát; hovorovo: televízia, TV; v slangu: telka alebo telkáč) je koncové, elektronické zariadenie na príjem a zobrazenie televízneho vysielania na televíznej obrazovke, spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného zvuku.

Princíp

Televízor sa skladá z prijímacej časti spracúvajúcej analógové alebo digitálne vysielanie prijímané anténou, zo zobrazovacej časti - spravidla nejakého druhu displeja a z časti spracúvajúcej a reprodukujúcej zvuk. Prijímacia časť spracúva súčasne obraz, zvuk a pridružené dáta (titulky, teletext, digitálne informácie a pod.) podľa niektorej televíznej normy SECAM, PAL, NTSC, HDTV. Zobrazovacia časť bola v minulosti tvorená hlavne čiernobielou, alebo farebnou televíznou klasickou obrazovkou na báze katódovej trubice (CRT), čo znamenalo, že televízor so zväčšovaním uhlopriečky potreboval aj dostatočnú hĺbku pre túto elektrónku. Moderné televízory nepotrebujú trubicu a preto sa pôvodne volali aj ploché TV alebo TV panely. Najprv to boli LCD (displeja s tekutými kryštálmi) a potom plazmové obrazovky. Dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou LED displeja (displej s LED diódami).

Niektoré televízory sprostredkujú obrazovú informáciu na ďalšie spracovanie - nahrávanie, zobrazenie počítačovými monitorom, projektorom a pod. Zvuk sa reprodukuje integrovanými, alebo externými reproduktorami. Televízor môže zobrazovať aj obraz z externého zdroja - napr. videorekordéra, kamkordéra, DVD prehrávač a rekordéra, digitálneho fotoaparátu a pod.

Televízne vysielanie (analógové alebo DVBT) je možné sledovať aj na obrazovkách počítačov, pomocou prídavných zariadení (televízna karta, set top box), alebo aj priamym spracovaním digitálnej informácie prenášanej internetom.

Dejiny

Nepohyblivé obrázky sa dali prenášať na diaľku už na konci 19. storočia. Prvé pohyblivé obrázky prenášal (konkrétne systémom mechanickej televízie) Angličan John Logie Baird v roku 1925. Prvé mechanické televízie boli predávané do roku 1934. Potom sa predávali len elektronické.^{[chýba zdroj]}

Systém elektronickej televízie si dal patentovať ako prvý V. K. Zworykin v USA v roku 1923. Prvé systémy elektronickej televízie (elektronické televízory) predviedli Kálmán Tihanyi v roku 1926, Kendžiró Takajanagi v tom istom roku a Philo Taylor Farnsworth v roku 1927.

V roku 1928 sa uskutočnil prvý diaľkový prenos obrazu medzi Londýnom a New Yorkom.^{[chýba zdroj]}

Prvé verejné predvedenie televízie v Česko-Slovensku uskutočnil v decembri v roku 1934 v Prahe televízny krúžok Česko-slovenského rádiozväzu (v krúžku pracovali J. Kapoun, J. Šafránek, V. Šafránek a ďalší). V roku 1937 J. Šafránek prihlásil patent na zariadenie pre farebnú televíziu.

Prvý farebný televízor v Česko-Slovensku bol „Tesla Color“ vyrábaný v Nižnej na Slovensku od roku 1973.

Delenia

Podľa zobrazovaných farieb:

• čiernobiely televízor
• farebný televízor

Podľa normy signálu:

• SECAM
• PAL
• NTSC
• viac noriem, všetky normy

Podľa druhu príjmu:

• analógové
• digitálne (pozri DVBT aj digitálne satelitné)

Podľa veľkosti uhlopriečky (1 palec = ″ = 2,54 cm):

• 32″ (82 cm) - najčastejší rozmer v súčasnosti (2017) predávaných malých televízorov
• 40″ - 43″ (101 - 109 cm) - najpredávanejší rozmer v 2017 na Slovensku
• 50″ (127 cm) - najpredávanejší rozmer v USA
• nad 70″ (178 cm) - ozaj veľký televízor (sledovať zo vzdialenosti 4,5 metra = 2,5 x uhlopriečka)

Podľa rozlíšenia:

• analógové:
  • PAL: 576 riadkov, 768 stĺpcov
  • NTSC: 480 riadkov, 720 stĺpcov

• digitálne (pozri Rozlišovacia schopnosť (monitor)):
  • HDTV („HD ready“): šírka 1280 x výška 720 bodov
  • HDTV („Full HD“): 1920 x 1080
  • 2K: 2 048 x
  • 4K: 4 096 × 2 160
  • 8K: 7 680 × 4 320 - 33 miliónov pixelov

Podľa veľkosti:

• štandardný televízor
• vreckový televízor
• prenosný televízor

Podľa typu CRT obrazovky:

• delta
• trinitron
• inline

Podľa typu displeja:

• televízor s (klasickou) obrazovkou
• plazmový televízor (čiže televízor s plazmovým displejom)
• LCD televízor (čiže televízor s LCD - displej s kvapalnými kryštálmi)
• LED displej (displej s LED diódami)
  • FED televízor (čiže televízor s FED; vo vývoji)
  • OLED televízor (čiže televízor s OLED; vo vývoji)
  • SED televízor (čiže televízor s SED; vo vývoji)
• Televízor so zadnou projekciou
• videoprojektor

Technika

Klasická obrazovka

Pri klasickej obrazovke sa obraz vytvára na tienidle pokrytej luminoforom na ktoré dopadá magneticky vychyľovaný elektrónový lúč. Lúč na tienidle vykresľuje riadky, vždy zľava doprava a zhora nadol. Keď prechádza z jedného riadku na druhý a keď sa vracia zdola doľava hore, je vykresľovanie prerušené.

Mriežkou obrazovky sa reguluje tok elektrónov, čo ovplyvňuje jas vykresleného bodu. Body majú takú hustotu, aby oko videlo súvislý obraz.

Rozlíšenie televízora je pri systéme PAL 720 x 576 bodov.

Pri farebnom televízore sa signál skladá z:

• Jasovej zložky (pre spätnú kompatibilitu je to čiernobiely signál)
• Farbonosnej zložky (pri čiernobielych televízoroch je ignorovaná)

Jasová zložka je inverzná, lebo lúč je vždy rovnako silný, je brzdený záporne nabitou mriežkou podľa sily jasového signálu. Pri farebných televízoroch sú tri samostatné lúče: červený, zelený a modrý vychyľované spoločne.

V jasovej zložke je zakódovaný synchronizačný signál.

Pri systéme PAL sa používa signál YUV. Y je jasová zložka a UV sú dve farebné zložky.

Zložky UV sú s rovnakou frekvenciou, len sú od seba fázovo posunuté a v televízore sa od seba oddelia.

Pozri aj

• Televízia

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Televízor
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Televízor