Tenisový lakeť

vľavo lakťový kĺb (v strede Lateral epicondyle)

Laterálna epikondylitída, známa aj ako tenisový lakeť, je ochorenie vznikajúce na základe multifaktoriálnej etiológie. Spočiatku toto ochorenie postihovalo najmä pisárov, preto bol jeho pôvodný názov „pisársky kŕč“, ktorý prvýkrát zaviedol ešte v roku 1873 nemecký lekár Friedlieb Ferdinand Runge. V roku 1882 bolo ochorenie premenované na tenisový lakeť britským lekárom Hernym Morrisom, pretože sa vyskytovalo najčastejšie u športovcov – tenistov. Dnes sa tento zdravotný problém s lakťom objavuje všeobecne po nadmernom a neúmernom zaťažení úponu na lakťovom výstupku, teda keď prst a zápästie tlačia proti odporu. Ochorenie je známe aj pod názvom „golfový lakeť“.

Etiopatogenéza

Tenisový lakeť je druhý najčastejší bolestivý stav spojený so zápalom šľachových a väzivových úponov, ktorý sa nazýva entezopatia. Približne 50 % hráčov tenisu sa v živote stretne s týmto zdravotným problémom, no samotné hranie tenisu je príčinou len 5 % všetkých prípadov ochorenia. Keďže sa často spája so športovými aktivitami a pracovnými činnosťami, patrí medzi choroby z povolania a je dôvodom dlhodobej pracovnej neschopnosti.

Vzniká na základe akútneho alebo chronického poškodenia. Pri akútnom poškodení (u nešportovcov) je možné aj natrhnutie šľachy. Chronické poškodenie je typické pre športovcov a zamestnancov v rizikovom povolaní. K ochoreniu dochádza pri nesprávnom údere bekhendom, používaní nevhodnej rakety, nesprávnym úderom do loptičky.

Medzi rizikové povolania patria maliari, zubári, mäsiari, automechanici či tesári. Incidencia ochorenia v bežnej populácii je 1000 – 3000 prípadov, postihuje najmä ľudí vo veku 20 až 65 rokov, bez ohľadu na pohlavie či etnikum. U detí je táto diagnóza zriedkavá. Viac ako polovica pacientov s tenisovým lakťom má postihnutú dominantnú stranu. Najvyšší výskyt tenisového lakťa ako choroby z povolania je zaznamenaný v oblastiach stavebníctvo, priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod.

Rizikové faktory

Medzi rizikové faktory tenisového lakťa patria zamestnanie pacienta – opakované pohyby zápästia a ruky (mikrotrauma, preťaženie) zvyšujú riziko vzniku ochorenia; vek pacienta - typické pre dospelú populáciu vo veku 30 a 60 rokov; nesprávna technika v rámci športovej aktivity; genetická predispozícia – vyššie riziko prejavu príznakov majú jedinci s alelou BstUI A1 a DpnII B2 génu COL5A (kolagénový gén). Riziko vzniku ochorenia zvyšujú aj fajčenie, niektoré lieky či obezita. Patria sem aj vnútorné faktory – diabetes mellitus a hormonálne podmienené ochorenia.

Symptómy

Medzi typické príznaky ochorenia patria bolesť lokalizovaná na vonkajšej strane lakťa a slabosť lakťa. Bolesť sa šíri po predlaktí a zväčšuje sa pri natiahnutí a otáčaní predlaktia.

Diagnostika a liečba

Diagnostika zahŕňa anamnézu a fyzikálne vyšetrenie, na základe ktorých indikuje lekár ďalšie vyšetrenia – ultrasonografia (USG), RTG, scintigrafia. USG, scintigrafia a termografia sa vykonávajú v nejasných prípadoch ochorenia.

Liečba je:

• nefarmakologická,
• farmakologická,
• chirurgická.

Spravidla sa zameriava na odstránenie bolesti, urýchlenie hojivého procesu a minimalizovanie vzniku poškodení. Používajú sa ľad, gély a bandáže. Na zmiernenie bolesti a zápalu sa podávajú nesteroidné antireumatiká.

Súčasťou liečby sú aj ortézy, tejp, fyzikálna liečba a rehabilitácia, avšak tieto metódy nepriniesli významné zlepšenie stavu. Chirurgický zákrok sa vykonáva, ak konzervatívna liečba nie je úspešná do 1 roka alebo pri častých recidívach. Treba poznamenať, že ak človek dlhodobo užíva lieky proti bolesti a neodstráni z okolia rizikové faktory, lieky nebudú účinné a zdravotný stav sa nezlepší.

Prevencia

Strečing

Tenisovému lakťu sa dá predísť zredukovaním rizikových faktorov na minimum. V rámci prevencie tenisového lakťa je základom vyhýbať sa opakovaným pohybom. Podstatou je minimalizovanie jednostranného zaťažovania končatín. Jedinec by sa mal snažiť udržiavať si horné končatiny silné a flexibilné. Dôležité je rozcvičiť sa pred športovou aktivitou, ale aj inou aktivitou, ktorá je typická opakovanými pohybmi a zvyšovať intenzitu aktivity postupne. Taktiež je dôležité používať vhodné športové vybavenie.

Počas vykonávania pracovnej činnosti je dôležité zaradiť viac krátkych prestávok na uvoľnenie sa a masírovanie bolestivých miest. V rizikových povolaniach sa odporúča používať ochranné pracovné a ortopedické pomôcky (dlahy a fixačné pásky).

Existujú aj cvičenia na uvoľnenie od lokálnej bolesti:

• tlačenie palcom na bolestivé miesto alebo masáž penovou guličkou,
• strečing prstov a stláčanie penovej pomôcky,
• strečing predlaktia – pretiahnutie tricepsu cez rameno, tlačenie dlaní proti sebe,
• tlačenie dlane a chrbta rúk proti pevnej podložke na natiahnutie a ohýbanie zápästia.