Tenzing Norgay
Tenzing Norgay | |
šerpský horolezec a sirdar | |
Norgay v roku 1967 | |
Rod. meno | Namgyal Wangdi |
---|---|
Narodenie | máj 1914 Tengboche, Nepál alebo Tse Chu, Tibet |
Úmrtie | 9. máj 1986 (71–72 rokov) Dárdžiling, India |
Národnosť | šerpská |
Štátna príslušnosť | nepálska, indická |
Známy vďaka | prvému zdokumentovanému a dokázateľnému dosiahnutiu vrcholu Mount Everestu spolu s Edmundom Hillarym |
Manželka | Dawa Phuti (1935–1944) Ang Lahmu (1945–1964) Dakku (pred alebo od 1964) |
Deti | 7 |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Tenzing Norgay |
Tenzing Norgay, GM, OSN, rodným menom Namgyal Wangdi, nazývaný aj Šerpa Tenzing[1] (* máj 1914, Tengboche, Nepál alebo Tse Chu, Tibet – † 9. máj 1986, Dárdžiling, India), bol šerpský horolezec a sirdar. Dňa 29. mája 1953 spolu s Edmundom Hillarym ako prví zdokumentovane a dokázateľne dosiahli vrchol Mount Everestu. Časopis Time Norgaya zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia.[2]
Život a výpravy
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine budhistických Šerpov ako 11. z 13 detí v nepálskej dedine Tengboche alebo v Tse Chu v Tibete, na dohľad od Mount Everestu. Jeho pôvodné meno bolo zmenené na žiadosť tibetského lámu. Keď jaky jeho rodičov vyhubila choroba, musel ísť do služby. V roku 1935 sa dostal ako nosič do britskej prieskumnej expedície z Tibetu. Napokon ho mrzelo, že viac nevyužili mimoriadnu periódu dobrého počasia. Na jeseň bol s ďalšou výpravou v oblasti Káčaňdžungy. Na jar 1936 sa s britskou výpravou dostal na Severné sedlo, potom ich zahnal predčasný monzún. Na jeseň bol so Shiptonovou expedíciou v oblasti Nandádéví. V roku 1938 dosiahol 5. tábor a výšku 8 000 m, za čo dostal od vedúceho Harolda Tilmana titul „Snežný tiger“.
Za vojny robil prieskumníka pre indickú armádu. S rodinou sa usadil v indickom Dárdžilingu. V roku 1947, po dlhej pauze vynútenej druhou svetovou vojnou, sa dal najať excentrickým Kanaďanom Earlom Denmanom a zle pripravený dobrodružný pokus o Everest skončil poniže Severného sedla. V roku 1950 Čína obsadila Tibet, ale horolezcom sa otvoril Nepál. Tenzing bol aj v Tilmanovej prieskumnej expedícii z južnej strany Everestu. Potom sa zúčastnil neúspešného britského pokusu o Nangá parbat. Na jar 1951 šiel s Francúzmi na Nandádéví. Keď dvaja lezci zmizli, v rámci pokusu o ich záchranu alpsky vystúpil s L. Dubostom na východný vrchol. V tom roku sa ešte vybral so Švajčiarmi do oblasti Káčaňdžungy.
Vo švajčiarskej expedícii na jar 1952 robil sirdara i výškového lezca s Raymondom Lambertom. Ich pokus o zdolanie vrcholu otočili vo výške asi 8 600 m, tesne pod Južným vrcholom. Prinútil ich k tomu pomalý postup, pokročilá hodina a vietor. Opakovaná výprava na jeseň končila nižšie pre zlé počasie. Cestou dolu dostal maláriu a skončil v nemocnici. Tam ho zastihla pozvánka na historickú britskú výpravu – a zoslabnutý Tenzing veľmi váhal, takmer nešiel.
Vojensky organizovaná výprava plukovníka Johna Hunta sa mu páčila menej, než ľudsky citlivejší prístup Lamberta, ale ako uznávaný sirdar dokázal utlmiť spory medzi nosičmi a vedením. Napokon 29. mája 1953 s Edmundom Hillarym ako prví zdokumentovane a dokázateľne vystúpili na vrchol Mount Everestu. Po návrate navštívil množstvo krajín, dostal vysoké medaily od anglickej kráľovnej, nepálskeho kráľa aj indickej vlády. Viacero štátov sa chcelo chváliť jeho úspechom. Zomrel v Dárdžilingu na mozgovú porážku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NORGAY, Jamling Tenzing; COBURN, Broughton. Touching My Father's Soul (In the Footsteps of Sherpa Tenzing). Londýn : Ebury Press, 2002. 336 s. ISBN 978-0-09-188467-3.
- ↑ TIME 100 Persons of The Century [online]. content.time.com, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online. Archivované 2022-12-20 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tenzing Norgay
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Horolezecký životopis Tenzinga Norgaya (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- J. R. Ullman: Muž z Everestu, STN 1959.
- F. Rudolph: Himalájski tigri, Mladé letá 1961.
- J. Hunt: Výstup na Everest, Martin 1957.