Tepny hornej končatiny

Tepny hornej končatiny (lat. arteriae membri superioris) sú tepny, ktoré zásobujú okysličenou krvou hornú končatinu. Predstavujú vetvy podkľúčnej tepny (lat. arteria subclavia).

Podkľúčna tepna svojim vetvením zabezpečuje výživu pre hornú časť trupu, časť krku a celú hornú končatinu. V ľudskom tele rozoznávame dve podkľúčne tepny, a to ľavú (sinistra), ktorá vystupuje priamo z oblúka srdcovnice (lat. arcus aortae) a pravú (dextra), ktorá odstupuje z plecovohlavového kmeňa (lat. truncus brachiocephalicus). Po krátkom priebehu v hrudníku sa cez horný hrudný vchod (lat. apertura thoracica superior) dostáva ponad cupula pleurae a prvé rebro ((lat. costa prima) pod kľúčnu kosť (lat. clavicula), kde už pokračuje ako pazuchová tepna (lat. arteria axillaris). Tá pokračuje cez pazuchovú jamu (lat. fossa axillaris) po chirurgický kŕčok ramennej kosti (lat. collum chirurgicum humeri), kde prechádza do ramennej tepny (lat. arteria brachialis). Počas jej priebehu ju topograficky križuje malý prsný sval (lat. musculus pectoralis minor), ktorý je uložený pred ňou (ventrálne). Tak rozoznáveme tri časti pazuchovej tepny:

1. Pars prima - uložená mediálne (bližšie k stredu) od malého prsného svalu

2. Pars secunda - uložená za malým prsným svalom

3. Pars tercia - uložená laterálne (bokom) od malého prsného svalu

Pars prima arteriae axillaris vydáva vetvičky (rami subscapulares) k podlopatkovému svalu, hornú hrudníkovú tepnu (lat. arteria thoracica superior) pre prvé dva medzirebrove priestory a hrudno-nadpleckovú tepnu (lat. arteria thoracoacromialis), ktorá sa vetvi pre nadplecok (lat. acromion), deltový sval (lat. musculus deltoideus), klučnú kosť a veľký prsný sval (lat. musculus pectoralis major).

Pars secunda a.axillaris vydáva bočnú hrudníkovu tepnu (lat. arteria thoracica lateralis). Tá zbieha v strednej pazuchovej čiare (lat. linea axillaris mediana) po prednom pílovitom svale (lat. musculus serratus anterior), ktorý vyživuje. Jej hlavnými vetvami sú u žien bočné prsníkové vetvy (rami mammarii laterales). Niekedy sa k tejto časti radí aj arteria thoracoacromialis spominaná už v pars prima.

Pars tercia a. axillaris vydáva podlopatkovú tepnu (lat. arteria subscapularis), prednú a zadnú obkružujúcu tepnu ramennej kosti (lat. arteria circumflexa humeri anterior et posterior).

Tepny ramena (lat. aa. brachiales)

Podpazuchová tepna (lat. arteria axillaris) ďalej pokračuje ako ramenná tepna (lat. arteria brachialis). Tá v celom svojom rozsahu prebieha v ramenom žliabku na vnútornej strane ramena (lat. sulcus bicipitalis medialis) spolu s hlavným nervom hornej končatiny (lat. nervus medianus) pred medzisvalovou prepážkou ramena (lat. septum intermusculare brachii mediale), ktorú nikdy nepreráža. Počas priebehu vydáva vetvy:

1. Hlboká tepna ramena (lat. arteria profunda brachii) - vnára sa spolu s vreteným nervom (lat. nervus radialis) medzi bočnú a stredovú hlavu trojhlavého svalu ramena (lat. caput laterale et mediale musculi tricipitis brachii) za ramennú kosť (lat. humerus) do žliabku vretenného nervu ramennej kosti (lat. sulcus nervi radialis humeri).

2. Horná pobočná lakťová tepna (lat. arteria collareralis ulnaris superior) odstupuje vo výške odstupu arteria profunda brachii a sprevádza lakťový nerv (lat. nervus ulnaris) sprvu pred septum intermuscularis brachii medialis a v dolnej tretine už za septom do žliabku ulnárneho nervu (lat. sulcus nervi ulnaris) za vnútorný epicondylon ramennej kosti (lat. epicondylus medialis humeri). Zásobuje svaly na zadnej strane predlaktia a vydáva vetvu k sieti lakťového kĺbu (lat. rete articulare cubiti).

3. Dolná pobočná lakťová tepna (lat. arteria collateralis ulnaris inferior) odstupuje nad epicondylom ramennej kosti a prebieha po ramennom svale (lat. musculus brachialis) na predlaktie (lat. antebrachium). Zásobuje svaly prednej strany predlaktia a spomínaný ramenný sval.

4. Tepna dvojhlavého svalu (lat. arteria bicipitalis) odstupuje v rôznej výške a vstupuje do dvojhlavého svalu ramena (lat. musculus biceps brachii).