Tepny krku a hlavy

Tepny krku a hlavy (lat. arteriae colli et capitis)

Tepny krku.

Spoločná krčnica - arteria carotis communis (skr. ACC)

Spoločná krčnica je párová tepna, začínajúca v hrudnej dutine. Pravá ACC je vetvou plecovohlavového kmeňa (lat. truncus brachiocephalicus), ľavá ACC priamou vetvou oblúka srdcovnice (lat. arcus aortae). Ľavá ACC je z tohto dôvodu o niekoľko centimetrov dlhšia.

Spoločná krčná tepna sa ťahá z hrudnej dutiny do oblasti krku a prechádza cez horný hrudný otvor (lat. apertura thoracis superior). Na krku vedie po predných plochách priečnych výbežkov krčných stavcov (lat. processus transversus costae) a po svaloch, ktoré ich pokrývajú, nabok od pažeráka (lat. oesophagus) a priedušnice (lat.trachea). V tomto priebehu je krytá svalom kývača hlavy (lat. musculus sternocleidomastoideus) a strednou krčnou pokrývkou, do ktorej je zavzatý kľúčnojazylkový sval (lat. musculus omohyoideus). Pri ACC bližšie k povrchu kože je uložená vnútorná hrdlová žila (lat. vena jugularis interna) a viac vzadu - v žliabku vytvorenom týmito cievami - prebieha X. hlavový nerv - blúdivý nerv (lat. nervus vagus).

Spoločná krčná tepna nemá v celom svojom priebehu žiadne vetvy a vo výške horného okraja štítnej žľazy sa delí na vonkajšiu krčnicu (lat. arteria carotis externa) a vnútornú krčnicu (lat. arteria carotis interna). V mieste rozdelenia je drobné teliesko - krčnicové klbko (glomus caroticum / paraganglion caroticum), ktoré slúži ako chemoreceptor vnútorného prostredia, a rozšírená časť spoločnej krčnej tepny, označovaná ako krčnicová zátoka (bulbus alebo sinus caroticus).

Vonkajšia krčnica - arteria carotis externa (skr.ACE)

Vonkajšia krčnica smeruje najskôr nahor a dopredu, spočiatku prebieha vnútorne (mediálne), no neskôr hlavne navonok (laterálne) od vnútornej krčnice (lat. arteria carotis interna, skr. ACI). Spočiatku je tepna uložená tesne pod povrchom, prekrytá iba platyzmou (lat. musculus platysma) a povrchovou krčnou pokrývkou (lat. fascia colli superficialis). V ďalšom priebehu sa ukladá za zadné bruško dvojbruchého svalu (lat. musculus digastricus) a za násadcovojazylkový sval (lat. musculus stylohyoideus). Ešte vyššie prebieha vonkašia krčná tepna v zasánkovovej jame (lat. fossa retromandibularis), kde je obklopená lalôčikmi príušnej (slinnej) žľazy (lat. glandula parotis). Vo výške krčka sánky (lat. collum mandibulae) sa delí na svoje dve koncové vetvy: čeľustnú tepnu (lat.arteria maxillaris) a na spánkovú tepnu povrchovú (lat. arteria temporalis superficialis).

ACE vydáva množstvo vetiev, ktoré delíme podľa ich topografického usporiadania do 4.skupín: prednú, strednú, zadnú a koncovú.