Texicom
Texicom alebo BZVIL - Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina je skrachovaná fabrika v Ružomberku na výrobu textílií s bohatou históriou.
História továrne
[upraviť | upraviť zdroj]Továreň bola postavená na konci devätnásteho storočia v severozápadnej časti mesta a na pravom brehu rieky Váh, v mestskej časti Rybárpole (k mestu pričlenená katastrálne 1894 a administratívne 1910). Výroba bola spustená v roku 1895 v 1. pradiarni na anglických strojoch značky Asa Lees a Dobson Barlow. Textilka niesla názov po priemyselníkovi Izákovi Mautnerovi. Počas veľkej hospodárskej krízy sa fabrika dostala do finančných problémov, obraz nastal až vojnovou konjunktúrou. Na konci 2. svetovej vojny podnik tradične dočasne zastavil výrobu. Počas jej najúspešnejšieho obdobia v 60. a 70. rokoch 20. storočia zamestnávala až 5 000 ľudí nielen z Ružomberka a okolia, ale aj z ostatných štátov socialistického tábora. Po roku 1989 bola ružomberská textilka sprivatizovaná spoločnosťou Technoconsulting, spol. s r. o., Bratislava, ktorá si však neplnila svoje záväzky, v roku 1997 na čas dokonca prerušila výrobu. Privatizačná zmluva bola zrušená, konateľom a neskorším posledným majiteľom továrne sa stal Vlastimil Koiš.[1] Spoločnosť ešte hľadala potenciálnych investorov, ale ani to nezabránilo vstupu do konkurzu. [2] Dnes sa v areáli továrne nachádzajú sklady rôznych firiem a opustené - chátrajúce budovy. Spoločnosť patrí medzi najväčších dlžníkov mesta Ružomberok a dlhuje aj Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. [3]
Predchádzajúce názvy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jolesch Gyula Magyar Textilipar (od 1898)
- Mautnerove textilné závody
- Bavlnárske závody V. I. Lenina
- BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o
- TEXICOM - RTZ, s r.o
- TEXICOM s.r.o
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Noviny Ružomberský hlas: Zomrel dlhoročný šéf textilky Vlastimil Koiš
- ↑ Týždenník Trend: Nemecký investor Texicom nezachránil [online]. [Cit. 2011-09-12]. Dostupné online. Archivované 2009-09-23 z originálu.
- ↑ Denník SME: Rekordérmi medzi dlžníkmi sú bývalé Bavlnárske závody