The Doom that Came to Sarnath
| Ako bolo zahladené mesto Sarnath | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| The Doom that Came to Sarnath | |||||
|
| |||||
| Autor | Howard Phillips Lovecraft | ||||
| Pôvodný jazyk | angličtina | ||||
| Krajina vydania | USA | ||||
| Dátum 1. vydania originálu | jún 1920 v časopise The Scot | ||||
| Literárny druh | krátka poviedka | ||||
| Literárny žáner | dark fantasy | ||||
| Slovenské vydania knihy | |||||
| |||||
"The Doom that Came to Sarnath" (1920; česky vyšlo pod názvom Jak bylo zahlazeno město Sarnath) je raná poviedka amerického spisovateľa hororu a science fiction Howarda P. Lovecrafta. Je napísaná v temne mýtickom/rozprávkovom štýle a je súčasťou jeho „snového cyklu“. Prvýkrát bola publikovaná v škótskom amatérskom časopise The Scot v júni 1920.
The Doom that Came to Sarnath and Other Stories je tiež názov zbierky poviedok H. P. Lovecrafta, ktorá bola prvýkrát publikovaná vo februári 1971.
Inšpirácia
[upraviť | upraviť zdroj]Vplyv lorda Dunsanyho na poviedku možno vidieť v odkaze na trón "zhotovený z jediného kusa slonoviny, hoci by žiaden živý človek nedokázal povedať, odkiaľ tak veľký kus môže pochádzať", ktorý evokuje bránu "vyrezanú z jediného kusa" slonoviny v Dunsanyho "Idle Days on the Yann".[1]
Hoci Sarnath bol historické mesto v Indii, miesto kde Buddha (Gautama Buddha) prvýkrát učil, Lovecraft tvrdil, že meno vymyslel nezávisle.[2]
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Poviedka má charakter povesti, ktorá opisuje osudy kedysi mocného mesta Sarnath, ktoré zaniklo pred 10 000 rokmi. Na mieste kde ležalo, v zemi Mnar, sa „dnes“ nachádza veľké jazero bez prítoku či odtoku.
Ešte v oveľa dávnejších časoch ako existoval Sarnath, bolo pri brehoch jazera založené iné mesto; sivé kamenné mesto Ib. Svet bol vtedy ešte mladý a obývali ho bytosti, ktoré neboli ľudské. Mali zelenú farbu kože, slabé a rôsolovité telá, vypúlené oči, hrubé pery a boli nemé. Údajne spolu s jazerom a mestom zostúpili z Mesiaca. Klaňali sa modle vodného jaštera Bokruga (jedného zo „Starých“ bohov). Na papyruse z Ilarneku je napísané, že tieto bytosti odhalili tajomstvo ohňa.
O veky neskôr krajinu Mnar osídlil kmeň pastierov tmavej pleti a pri rieke Ai postavil mestá Thraa, Ilarnek a Kadatheron. Tí najtvrdší z nich dorazili až k brehom jazera, kde našli vzácne kovy a založili mesto Sarnath. Údiv nad obyvateľmi neďalekého mesta Ib čoskoro vystriedala nenávisť, ktorá viedla až k ich úplnému vyhladeniu: telá bytostí boli nahádzané do vôd jazera, kam obyvatelia Sarnathu zvrhli aj ich podivné sochy. Jedinou výnimkou bola modla Bokruga, vytesaná zo zeleného kameňa – tú si chceli ponechať ako trofej v svojom chráme. V noci sa nad jazerom objavili podivné svetlá; ráno bola socha preč a ich veľkňaz Taran-Ishe bol mŕtvy… ešte pred smrťou stihol na chrámový oltár nakresliť znak Záhuby.
Nasledujúce stáročia mesto Sarnath prosperovalo a na temnú noc sa takmer zabudlo. Bohatlo z obchodu s vzácnymi kovmi, stalo sa centrom vzdelanosti a neskôr i vojenskej moci, keď jeho vojská porazili okolité mestá a králi Sarnathu sa stali kráľmi celej zeme Mnar i okolitých krajín. Sarnath sa stal divom sveta: obklopovali ho hradby z mramoru, ulice boli vydláždené ónyxom, domy jeho obyvateľov boli architektonickým divom; paláce a chrámy postavené dávnym kráľom Zokkarom boli najväčšie na svete, s ohromujúcimi nástennými maľbami, vyložené vzácnymi kameňmi, a mnoho a mnoho ďalšieho.
Hlavnými bohmi Sarnathu boli Zo-Kalar, Tamash a Lobon. Kňazi jediní nezabudli na temnú noc v dávnej minulosti mesta a v komnate vysoko vo veži, kde ležal oltár so znakom Záhuby, vykonávali tajomné obrady, ktoré mali zahnať boha Bokruga.
Každoročne sa v meste slávilo výročie zániku mesta Ib a oslavy hanobili podivné bytosti. Kňazi to spočiatku nevideli radi; no keď sa ani po mnohých rokoch nič zlého nestalo, pripojili sa i oni k oslavám. Tak prešlo 1 000 rokov…
Oslava tisíceho výročia skazy mesta Ib mala byť tou najúžasnejšou v histórii Sarnathu. Dostavili sa na ňu všetci, kto niečo znamenali, z Mnaru i okolitých krajín. No v tú noc z Mesiaca zostúpili do vôd jazera podivné tiene, mesto zahalili zlovestné výpary a vo vode sa objavili podivné svetlá. O niečo neskôr zo Sarnathu väčšina obyvateľov mesta s hrôzou uteká, vydesená pohľadom, ktorý sa im naskytol:
„…za oknami hodovnej siete už nevideli svojho kráľa…, ale že sa tam hemžili neopísateľné zelené tvory, nemé, s vypúlenými očami, hrubými a odstávajúcimi perami a čudnými boltcami; v tlapách držali zlaté podnosy… a divoko s nimi krepčili.“
Zážitky vydesených obyvateľov sa rýchlo šírili; prekliate mesto karavány opustili, prestali sa z neho odvážať vzácne kovy. A keď sa späť po mnohých rokoch na to miesto odvážil kmeň žltovlasých ľudí s modrými očami, po meste a baniach už nenašli ani stopu. Na jeho mieste ležalo ohavné trasovisko bez stopy po ľudskom osídlení – až na podivnú zelenú modlu spodobujúcu Bokruga, zapadnutú medzi rákosím…
Modla bola neskôr prenesená do chrámu v meste Ilarnek a Bokrug sa stal hlavným bohom zeme Mnar.
Spojitosti
[upraviť | upraviť zdroj]V poviedke "The Quest of Iranon" hlavný hrdina hovorí: "Ja… hľadel som na močiar, kde kedysi stálo mesto Sarnath." Keď rozprávač v poviedke "The Nameless City" vidí jeho ruiny, hovorí "myslel som na odsúdený Sarnath, ktorý stával v zemi Mnar keď bolo ľudstvo mladé, a na Ib, ktorý bol vytesaný zo sivého kameňa skôr, než ľudstvo vzniklo."[3] V poviedke At the Mountains of Madness je mesto „Starých“ opísané ako "megalopola radiaca sa k takým šepkaným predľudským rúhavostiam ako Valusia, R’lyeh, Ib v zemi Mnar a Bezmenné mesto v Arabskej púšti."[4]
Obyvatelia mesta Ib sa objavujú v prácach Lina Cartera ako Thuum'ha.
Death metalová hudobná skupina Cyaegha odkazuje na túto poviedku v tretej skladbe "While Sarnath Lies Desolate" na ich mýtom Cthulhu ovplyvnenom albume Steps of Descent.[5] Príbeh sa tiež odráža vo viacerých skladbách švédskej hudobnej skupiny Demiurg ("City of Ib", "Sarnath", "Opus Morbidity").[6]
Poznámky a referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Joshi a Schultz, str. 70.
- ↑ Joshi a Schultz, str. 69.
- ↑ LOVECRAFT, Howard P.. Stín nad Innsmouthem. Praha : Zlatý Kůň, 1990. ISBN 80-85304-06-6. Kapitola Bezejmenné město. (česky)
- ↑ LOVECRAFT, Howard P.. Hory šílenství. Praha : Zlatý Kůň, 1992. ISBN 80-85304-15-5. (česky)
- ↑ Cyaegha - Steps Of Descent (7,5/10) - USA - 2008 [online]. The Metal Observer, 5.9.2008, [cit. 2012-09-06]. Dostupné online. Archivované 2012-06-13 z originálu. (anglicky)
- ↑ Demiurg - Breath of the Demiurg [online]. Encyclopaedia Metallum, 5.3.2007, [cit. 2012-09-06]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o The Doom that Came to Sarnath
Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Doom that Came to Sarnath
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Doom that Came to Sarnath na anglickej Wikipédii.
- LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010, 1. české vydanie. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Jak bylo zahlazeno město Sarnath, s. 87 – 95. (česky)
- LOVECRAFT, Howard P.. Dagon and Other Macabre Tales. Ed. S. T. Joshi (ed.). 9th corrected printing. vyd. Sauk City, WI : Arkham House, 1986. ISBN 0-87054-039-4. The Doom That Came to Sarnath. Definitive version.