Theodoros Kolokotronis
| Theodoros Kolokotronis | |
 grécky generál a bojovník za nezávislosť | |
| Narodenie | 3. apríl 1770 Ramavuni, Grécko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. február 1843 (72 rokov) Atény, Grécko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Theodoros Kolokotronis |
Theodoros Kolokotronis (gr. Θεόδωρος Κολοκοτρώνης, * 3. apríl 1770, Ramavuni, Grécko – † 15. február 1843, Atény) bol grécky kleftis (zbojník) a neskôr jeden z najslávnejších vodcov gréckej vojny za nezávislosť.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Kolokotronisovci patrili k starým zbojníckym peloponézskym rodom. Pôvodné a pravé meno tohto rodu bolo Tserginis. Zakladateľom bol Triantafyllakos Tserginis, ktorý žil začiatkom 16. storočia, teda v čase, kedy Turci ovládli Grécko. Tserginisa Turci vyhnali z jeho rodnej dediny (pravdepodobne v susednej Messinií) a tak a usadil v susednej dedine Libovitsi, kde žili aj ďalšie generácie. Neskôr sa Tserginisovci premenovali albánskym menom Bithekuras (v doslovnom preklade kamenný zadok). Takto totiž jedného z Tserginisovcov nazval jeden Albánec, ktorý tým chcel vyjadriť smelosť a bojovnosť. Neskôr si členovia rodu meno preložili z albánčiny do gréčtiny na Kolokotronis. Všetci členovia rodu sa angažovali v protitureckých akciach. Matka Theodorosa Kolokotronisa bola Zambia Kotsaki z váženého obchodníckeho rodu Kotsakisovcov z arkádskeho mesta Alonistena.
Raná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Kolokotronis sa narodil na Peloponéze, v Messénií, v dedine Ramavuni, avšak vyrastal v dedine Libovitsi v Arkádií. Jeho otec Konstandinos pôsobil v ruskej armáde.
Už keď mal 15 rokov, stal sa vodcom zbojníckej skupiny. Potom slúžil ako navigátor v ruskej armáde počas rusko-tureckej vojny, neskôr pôsobil v britských službách na ostrove Zakynthos. Práve vďaka jeho významným pôsobením v ruskej a britskej armáde stúpla jeho popularita a kariéra.
Vojna za nezávislosť
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení jeho služieb v cudzích armádach sa Kolokotronis vrátil na Peloponéz, kde sa opäť stal vodcom miestnych kleftov (zbojníkov). Postupne premenil kleftov z neorganizovaných lúpežníckych skupín do riadnej armády, ako to videl v ruskej či britskej armáde. Keď mal 50 rokov, dostal titul Archistratigos (vrchný veliteľ) a taktiež prezývku O jeros tu Morea, teda peloponézsky starec. Jeho prvá veľká akcia bolo oficiálne vyhlásenie vojny Turkom. Spolu s generálom Mauromichalisom a Papaflessasom porazili tureckú armádu cca. 1300 mužov s iba 300 Grékmi pri dedine Valtetsi, blízsko mesta Tripoli. Gréci teda oslobodili Tripoli. Potom dobyl aj dôležité prístavné mesto, Nafplio. Následne však bola na Peloponéz vyslaná silná turecká armáda, aby zničili gréckych povstalcov. Turkom sa skutočne podarilo ovládnuť časť Peloponézu a tak grécke vojská evakuovali veľkú časť Peloponézu, ostali iba v pevnosti Kastro Larissa (Pevnosť Larissa), blízko mesta Argos, ktorý uchránil generál Dimitrios Ypsilantis. Avšak pevnosť Larissu obľahli Turci, pod vedením Mahmuda Dramaliho Pašu. Generál Ypsilantis nemal zásoby vody a tak musel so svojimi vojakmi pevnosť opustiť. Turci ju potom zničili. Potom postupovali ďalej, do okolia Nafplia, kde boli zastavení gréckym generálom Miaulisom.
Potom však na Turkov zaútočil Kolokotronis a celú ich veľkú armádu zničil v bitke pri Dervenakii a oslobodil Turkami okupované územia. Toto bolo najvýznamnejšie a najväčšie víťazstvo v Kolokotronisovej kariére. Turecký sultán sa nezmieril s porážkou, ktorá už vyúsťovala do masívnej revolúcie všetkých Grékov v ríši, a povolal do Grécka vojská egyptského miestodržiteľa, Muhammada Aliho, ktorý vyhlásil Grékom svätú vojnu a do grécka vyslal svojho syna. Kolokotronis pripravil mnohé pevnosti a čakal na príchod nepriateľa. Grécku revolúciu podporili mnohí európski filhelléni a Kolokotronis začal nosiť starovekú Korintskú prilbu a brnenie podobné, aké mali starí Gréci, avšak bol známy aj nosením tradičného gréckeho turbanu a fustanelli (sukňa). Práve vtedy sa prvýkrát po takmer 1000 rokoch vrátilo meno Peloponéz (Peloponnisos), Gréci polostrov dovtedy nazývali Moreas. Turecká armáda sa z Egypta vylodila na Kréte, kde potlačila vznikajúcu rebéliu miestnych Grékov. Potom armáda vstúpila na Peloponéz, tu ju však pri Nafplióne zastavili generáli Ypsilantis a Muromichalis. Gréci sa však nevyhli porážke v bitke pri Maniaki, kde proti drvivej presile bojoval generál Papaflessas a všetci grécki bojovníci padli v boji. Neskôr boli Turci definitívne porazení pri Navaríne.
Povojnová kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Po vyhlásení Gréckeho štátu sa stal Kolokotronis národným hrdinom. Angažoval sa v politike, keď sa pridal na stranu prorusky orientovaného Ioannisa Kappodistriasa, ktorý sa stal prvým gréckym premiérom. Kappodistrias však bol zavraždený opozíciou a Kolokotronis bol odsúdený na smrť, no neskôr dostal milosť a slobodu. Mal dvoch synov a jednu dcéru. Zomrel v novom hlavnom meste, Aténach, v roku 1843. V dedine Libovitsi, kde vyrastal, sa dnes v jeho dome nachádza múzeum. Zachovali sa aj jeho pamäti z bojov, ktoré detailne opisujú rôzne situácie a príbehy, ako aj akcie samotného autora.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theodoros Kolokotronis
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). "Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος