Tibetsko-barmské jazyky

Tibetsko-barmské jazyky alebo tibetobarmské jazyky sú vetva sinotibetských jazykov. Hovorí sa nimi v Himalájach, Mjanmarsku a sčasti v Bangladéši a Thajsku.

Početne najvýznamnejšie sú tieto jazyky:

• tibetčina
• barmčina
• ioština (loloština) (v Číne)
• tchu-ťia (v Číne)
• karenčina (v Mjanmarsku a Thajsku))
• pajčina (v Číne)
• cha-ni (akha) (v Číne a Mjanmarsku)
• kačjinčina (v Mjanmarsku a Číne), v Číne označovaná ťingpchoština (ďjinpchoština, czinpoština)
• li-su (v Číne a Mjanmarsku)
• la-chu (v Číne a Mjanmarsku)
• na-si (v Číne)
• manípučina (v Indii)
• nágčina (v Indii)
• tamangčina (v Nepále)
• névárčina (v Nepále)
• magarčina (v Nepále)
• dzongkha (v Bhutáne, Indii a Nepále)
• bodoština (v Indii)
• čchiangčina (v Číne)

Delenie

Ich delenie je sporné, známe sú tieto delenia:

Delenie 1

• tibetské jazyky (najmä tibetčina, dzongkha)
• barmské jazyky (najmä barmčina, kačjinčina, čjin)
• bodosko-garoské jazyky (barské jazyky)
  • bodoské jazyky
  • garoské jazyky
• karenské jazyky (karenčina)

Delenie 2

• tibetské jazyky
• himalájske jazyky
• barmské jazyky
• kačjinské jazyky (najmä kačjinčina)
• ioské jazyky (najmä ioština)
• karenské jazyky

Delenie 3 (Matisoff)

• kamarupské jazyky
  • kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)
  • aborsko-mirisko-daflaské jazyky (abor-miri-dafla)
  • bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)
• himalájske jazyky
  • mahasko-kirantské jazyky (maha-kiranti)
  • tibetsko-kinaurské jazyky (tibeto-kinauri)
• čchiangčina (čchiang)
• ťingpchosko -nungsko-luské jazyky (ťingpcho-nung-lu)
  • kačjinské jazyky
  • nungské jazyky
  • luské jazyky
• lolosko – barmsko - na-siské jazyky (lolo-barmčina-na-si)
  • karenské jazyky
  • pajské jazyky

Poznámka: Už uvedené zoskupenia druhej úrovne v tomto delení sú väčšinou len geografické.

Delenie 4

Pozri delenia uvedené v článku sinotibetské jazyky

Delenie 5 (Ethnologue)

I. pajčina

II. himalájske jazyky

A. mahasko-kirantské jazyky (mahakiranti)

i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari)

a. chepang*

b. kchangské jazyky

c. magarské jazyky

d. sunvárske jazyky

ii. kirantské jazyky (kiranti)

a. tomyang*

b. východné

c. západné

iii. névárske jazyky (névári)

B. tibetsko-kanaurské (tibeto-kanauri)

i. dzalakha*

ii. lepčaské jazyky

iii. západohimalájske jazyky

iv. tibetské jazyky

a. tshangla*

b. dhimal*

c. tamangčina

d. tibetčina

C. Baima* (neklasifikovaný)

III. ťingpchosko-konyaksko*-bodoské jazyky (ťingpcho-konyak-bodo)

A. ťingpchosko-luské jazyky

B. konyaksko*-bodosko-garoské jazyky

IV. karenské jazyky

A. pa-o

B. zayein*

C. pho

D. sgaw-*bghai

i. bghai*

ii. brek*

iii. kayah*

iv. sgaw

E. zayeinské* karenské (neklasifikované)

V. kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)

A. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)

i. stredné

ii. severné

iii. južné

B. nágske jazyky

i. angami-pochuri*

ii. ao*

iii. tangkhul*

iv. neklasifikované nágske

v. zeme*

VI. lolosko-barmské jazyky (lol-barmčina)

A. burmish*

i. severné

ii. južné

iii. neklasifikované burmish*

B. loloské jazyky

i. severné

a. li-su

b. samei*

c. iotčina

i. južné

ii. neklasifikované loloské

C. na-si

D. phula* (nekladifikované)

VII. manípurčina

VIII. mikirské jazyky (mikir)

IX. severoásámske jazyky

A. deng

B. tani*

X. nungské jazyky

XI. tangutsko-čchiangské jazyky (tangut-čchiang)

A. čchiang

B. rGyarong*

XII. tchu-ťia

XII. neklasifikované tibetsko-barmské jazyky

XIV. západobodské jazyky

XV. mru*

Delenie 6 (Bradley, 1997)

I. Bodské jazyky (= Západná vetva)

A. bodské jazyky

i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky)

a. západotibetské jazyky

b. stredotibetské jazyky

i) západné

ii) mNgaẖris*

iii) gTsang*

iv) dBus* (= centrálne stredotibetské)

v) juhotibetské

c. antuoské tibetské jazyky (= severovýchodné tibetské jazyky)

d. kchangské tibetské jazyky (= serverovýchodné tibetské jazyky)

ii. západobodské jazyky (= gurungské, tamangské)

iii.východobodské jazyky (= Bumthangské jazyky)

iv. tshangla* (= východobodické* jazyky)

v. západohimalájske jazyky (= kanaurské jazyky, kanauri)

B. himalájske jazyky

i. stredné

ii. kirantské jazyky (kiranti)

II. jazyky severovýchodnej Indie (= salské jazyky, sal)

A. bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)

i. severonágske jazyky

B. ťing-pcho

C. luské jazyky (= sakské jazyky, sak)

D. pyu*

III. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)

A. juhonágske jazyky

B. kuki

C. čjin

D. mikirské jazyky (=arleng, mikir)

IV. stredné

A. lepčaské jazyky (lepča)

B. západoarunačálske jazyky

C. adisko-misingsko*- nišiské (=adi-mising, niši, abor -miri-dafla, tani)

D. digarish* 'mishmi'*

E. keman* 'mishmi'*

F. rawang* (= nungské jazyky)

V. severovýchodné

VI. juhovýchodné

A. barmsko-loloské jazyky (= burmic*)

i. mru

ii. gong*

iii. burmish*

iv. loloské jazyky

a. severné

b. stredné

c. južné

B. karenské jazyky

Delenie 7 (Benedict, 1972)

O rozsahu pojmu tibetsko-barmské jazyky v tomto delení pozri sinotibetské jazyky.

I. tibetsko-kanaurské jazyky (=bodsko-himalájske)

A. bodské jazyky (vo východnom a južnom Tibete) - zahŕňajú tibetčinu, gyarung*, takpa*, tsangla*, murmčina (murmi) a gurungčina (gurung);

B. himalájske jazyky

i. „hlavné“ himalájske (v západnom Tibete, západnej Indii) – zahŕňa kanaurčinu, chitkhuli*, thebor*, kanashi*, rangloi*, bunan*, manchati*, chamba lahuli* a zhang-zhung* (čang-čung??);

ii. „menšie“ himalájske (v štáte Uttaránčal) - zahŕňa rangkas*, darmiya*, chaudangsi* a byangsi*.

iii. dzorgai* (v štáte S’-čchuan) ?

iv. lepčaské (lepča, v štáte Sikkim) ?

v. magarské jazyky (v Nepáli) ?

II. bahing*-vayu* (= kirantské jazyky, kiranti) (v Nepáli)

A. bahing*- zahŕňa jazyky sunvarčina (sunvari), dumi*, khaling* a račina (rai).

B. khambu* - zahŕňa sang-pchang, nachereng*, rodong*, walingčina, rungchengbung*, lambichong* (lam-pi-čchung??), chingtang* (čch'ng-tchang ??), limbu a yakha*

C. vayu*-chepang*

D. névárske jazyky (névári) ?

III. aborsko-mirisko-daflaské jazyky (= abor-miri-dafla, miriské jazyky, severoásámske jazyky) (v Sikkime, severný Ásám)

IV. kačjinské jazyky (v severnom Mjanmarsku)

V. Barmsko-loloské (= burmish*) (v štátoch S’-čchuan, Jün-nan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam)

A. barmsko-*maruské (=barmčina-*maru) - zahŕňa jazyky phön*, lashi*, atsi* a achang*.

B. juhololoské - zahŕňa jazyky phunoi*, cha-ni (akha), la-chu, čiernololočtina, bielololočtina a müng*

C. severololoské - zahŕňa li-su, ahi*, nyi*, lolopho, chöko*, phupha*, ulu* a independent lolo*

D. kanburi* lawa* v Thajsku

E. mo-suo (= na-si) (v západnom Jün-nane)

F. hsi*-fan* (v západnom S’-čchuan) - zahŕňa manyak*, horpa*, menia* a muli*

G. tangutčina (tangut, v severozápadnej Číne)

H. nungské jazyky ?

VI. bodosko-garoské jazyky (= barské jazyky) {v severnom Ásáme, severné Mjanmarsko)

A. Bodoské jazyky (bodo)- zahŕňajú jazyk dimasa*

B. Garoské jazyky (garo)

i. Garo A

ii. Garo B

C. „naked* nága“ (= konyak*) ? - zahŕňajú banpara, tableng*, namsang*, tamlu*, moshang* a čchang.

D. chairel* ?

VII. kuki-nágske (=kuki-nága, kukiské) (v severnej ásámsko-mjanmarskej oblasti)

A. stredokukiské

B. severokukiské

C. starokukiské

D. juhokukiské

E. severonágske

F. juhonágske

Komentáre k tejto klasifikácii:

Zdá sa, že dzorgai*, lepčaské jazyky a magarské jazyky sa najviac podobajú tibetsko-kanaurskej vetve. Lepča je možno oddelená prechodná vetva podobne ako kačjinčina. Magarčina sa podobá aj na bahing*-vayu*.

Névárske jazykyi sú podobné s bahingom* aj s khambu*. Aka* (= hrusso*) možno patrí do abor-miri-dafla. Digaro*, miju* (mi-ťü??) a dhimal* možno takisto patria do abor-miri-dafla, ale je to ešte nepravdepodobnejšie. Kačjinské jazyky sú zrejme prechodná vetva s črtami podobnými vštekým ostatným vetvám. Kadu-andro-sengmai* (=Luština) a taman* možno patria do kačjinských jazykov.

Nungčina možno patrí do barmsko-loloskej skupiny, ale podobá sa aj na kačjinčinu. Pyu* sa podobá na nungčinu.

Deori Chutiya* (severný Ásám) patrí do bodosko-garoských jazykov, ale je neisté do ktorrej podskupiny.

(*) Pre nedostupnosť v pôvodnom (anglickom) znení a pravopise