Ticinské Alpy
Ticinské Alpy (Alpi Ticinesi) | |
pohorie | |
Ticinské Alpy
| |
Štáty | Švajčiarsko, Taliansko |
---|---|
Časť | Západné Alpy |
Najvyšší bod | Basòdino |
- výška | 3 272 m n. m. |
- súradnice | 46°26′S 8°19′V / 46,433°S 8,317°V |
Geologické zloženie | bridlica, žula |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ticinské Alpy (tal. Alpi Ticinesi, nem. Tessiner Alpen) je pohorie ležiace takpovediac rovnomerne na území Talianska (oblasť Piemont) a Švajčiarska v kantóne Ticino. Tvorí časť Lepontských Álp. Táto horská skupina patrí medzi menej vyhľadávané pohoria. Vzhľadom k polohe na juhu Švajčiarska tu prevláda pekné, slnečné počasie, sprevádzané zrejmým vplyvom stredozemného teplejšieho podnebia. Geologicky sa radí do Vnútorných kryštalických Álp. Najvyšším vrcholom je Basòdino (3 274 m).
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Južnú hranicu vymedzuje jazero Lago Maggiore. Západný okraj pohoria je vymedzený štátnou hranicou Švajčiarska a Talianska, východ oddeľuje od susedných skupín Tambo a Gotthard rieka Ticino. Na severe tvoria okraj pohoria doliny Valle Leventina a Val Bedretto až po sedlo Neufenpass (2 478 m).
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Aj cez pomerne teplé podnebie je pohorie zaľadnené. Delí sa na niekoľko skupín. Na severe je to masív najvyššieho vechu Basodino na ktorý na východe nadväzuje nižšia skupina Cristallina. Na severovýchode sa nachádza trojtisícova skupina Campo Tencia. Na juhu švajčiarskej časti sú to potom masívy Maggia a Verzascas, pomenované po údoliach zasahujúcich do pohoria na juhu krajiny. Úplne na západe pohoria na talianskej strane leží skupina Pioda di Crana, ktorej už chýba severný, veľhorský charakter. Skupinu Laurasca (tiež Lonrasca) nájdeme južne od deliaceho údolia Val Vigezzo, pretínajúce pohorie v smere západ–východ. Leží na území národného parku Valgrande.
Významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Basòdino (3 274 m)
- Kastelhorn (3 128 m)
- Pizzo Campo Tencia (3 072 m)
- Tamierhorn (3 087 m)
- Marchhorn (2 962 m)
- Pizzo Fiorera (2 921 m)
- Cristallina (2 912 m)
- Corona di Redorta (2 804 m)
- Pioda di Crana (2 430 m)
- Piancascia (2 360 m)
- Cima della Laurasca (2 195 m)
- Monte Zeda (2 156 m)
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Ticinské Alpy sú veľmi bohaté na vodu, a preto tu nájdeme mnoho jazier, riek, prameňov atď. Medzi najvýznamnejšie vodné plochy patria: Lago Maggiore (212 km²), Lago di Vogorno (1,68 km²), Lago del Sambuco (1,11 km²), Lago del Narét, Lago del Cavagnöö, Lago Tremórgio a Lago di Robei. Medzi významné rieky pohoria sa radia: Ticino, Maggia, Melezza, Verzasca a Cannobino.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ticinské Alpy tvoria jednu zo 4 častí Lepontských Álp. Ďalšími horskými skupinami Lepontských Álp sú Monte Leone, Gotthardský masív a Adula.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MARAZZI, Sergio. SOIUSA. Suddivisione orografica internazionale unificata del Sistema Alpino [online]. fioridimontagna.it, 2012. Dostupné online. (po taliansky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Fotografia Ticinských Álp (nemecky)
- Ticinské Alpy na Summitpost (anglicky)
- Fotogaléria z Ticinských Álp (anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tessinské Alpy na českej Wikipédii.