Tigiľ (rieka)
| Tigiľ | |
| Тигиль | |
| rieka | |
| Štát |  Rusko
|
|---|---|
| Kraj | Kamčatský kraj |
| Rajón | Bystrinský rajón, Tigiľský rajón |
| Zdrojnica | |
| - poloha | Stredokamčatský chrbát |
| Ústie | |
| - poloha | Šelichovov záliv |
| - súradnice | 58°01′44″S 158°12′27″V / 58,02890862144447°S 158,20757003179295°V |
| Dĺžka | 300 km |
| Povodie | 17 800 km² (1 780 000 ha) |
  Ústie rieky v Rusku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tigiľ (rus. Тигиль; na hornom toku Boľšoj Tigiľ; rus. Большой Тигиль – Veľký Tigiľ) je rieka na severozápade polostrova Kamčatka. Preteká územím Bystrinského a Tigiľského rajónu v Kamčatskom kraji v Rusku.
Pokiaľ ide o oblasť povodia, Tigiľ je na 4. mieste medzi riekami na území Kamčatky a na 62. mieste v Rusku.[1]
Rieka Tigiľ je biotopom lososovitých rýb.[1]
Hydrografia
[upraviť | upraviť zdroj]Dĺžka rieky je 300 km, plocha povodia je 17 800 km².[2] Pramení v pohorí Stredokamčatský chrbát, na hornom toku tečie v hornatej oblasti, na strednom a dolnom toku cez pahorkatinu.[1] Vlieva sa do Šelichovovho zálivu.
V hornom toku je šírka rieky 30 – 50 m, hĺbka je 0,4 – 1,5 m, rýchlosť toku je 1,2 m/s. V dolnom toku sa šírka rieky na niektorých miestach pohybuje v rozmedzí 50 – 100 m, hĺbka 0,5 – 3 m, rýchlosť toku je 1 – 1,5 m/s. V dolnom toku je kanál rozdelený na vetvy, prúd je pokojný, je tu veľa ostrovov a perejí. Pozdĺž pobrežia rastie brezový les, v nivách rastie vŕba a topoľ.[1]
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie v povodí Tigiľu sa vyznačuje rôznorodým a nestabilným počasím. Na pobreží je morské, v zime s priemernou teplotou -10°C, na hornom toku klesá na -20°C až -30°C. Stabilná snehová pokrývka sa objavuje v druhej polovici októbra, jej hrúbka je 40 – 60 cm, v podhorských oblastiach do 2,5 m. Na začiatku jesene sú možné mrazy, denná teplota vzduchu 8°C až 16°C, noc 5°C až 3°C. Leto je chladné, trvá 2 – 4 mesiace, vyznačuje sa zamračeným, daždivým počasím.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rieku objavil v roku 1697 Vladimir Vasilievič Atlasov, aj keď existuje možnosť, že ju ruskí prieskumníci navštívili už v 60. rokoch 17. storočia. Čoskoro sa rieka začala využívať ako hlavná trasa spájajúca severozápadnú Kamčatku s centrálnou časťou polostrova a jeho východným pobrežím. V roku 1752 bola na pravom brehu neďaleko ústia založená pevnosť Tigiľ.
V roku 1756, pri ústí rieky Tigiľ, po prvýkrát vstúpilo na prezimovanie námorné plavidlo loď „Sv. Nikolaj“. Jeho posádka postavila maják na pobreží a niekoľko obytných a skladových budov pomenovaných po lodi - Nikolajská pevnosť (neskôr Usť-Tigiľ).
Pôvod mena
[upraviť | upraviť zdroj]Na prvých ruských mapách sa rieka volala Kygim, Kygil, Kutil (rus. Кыгим, Кыгил, Кутил). Pravdepodobne základom týchto názvov je itelmenské slovo kyg (кыг) – „rieka“. Nie je však vylúčené, že Tigiľ je vlastné meno, ktoré sa ako také nachádza v ruských dokumentoch z 18. storočia. Moderný názov rieky vznikol v roku 1740.[3]
Koriatské meno rieky je Myrymrat (Мырымрат), preložené ako „miesto morských živočíchov“.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Тигиль. — статья из научно-популярной энциклопедии «Вода России».
- ↑ Река Тигиль (Большой Тигиль) : [рус.] / textual.ru // Государственный водный реестр : [арх. 15 октября 2013] / Минприроды России. — 2009. — 29 марта.
- ↑ Валерий Мартыненко. Камчатский берег: историческая лоция. — Петропавловск-Камчатский: Дальневосточное книжное издательство, 1991. — С. 126. — 190 с. — ISBN 5-7440-0239-1.
- ↑ Леонтьев В. В., Новикова К. А. Топонимический словарь Северо-Востока СССР / науч. ред. Г. А. Меновщиков; ДВО АН СССР. Сев.-Вост. комплекс. НИИ. Лаб. археологии, истории и этнографии. — Магадан: Магад. кн. изд-во, 1989. — С. 361. — 456 с. — 15 000 экз. — ISBN 5-7581-0044-7.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Тигиль (река) na ruskej Wikipédii.