Tommaso Morosini
| Tommaso Morosini | ||||||||
| latinský konštantínopolský patriarcha | ||||||||
| Štát pôsobenia | Latinské cisárstvo | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| lat. konštantínopolský patriarcha | ||||||||
| 1204 – 1211 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | pred 1175 Benátky | |||||||
| Úmrtie | jún/júl 1211 Solún | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Latinská cirkev | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Tommaso Morosini na catholic-hierarchy.org angl. | ||||||||
Tommaso Morosini (iné mená: Thomasso Morosini,[1] Thomas Morosini,[2] Tomáš Morosini;[3][4] * pred 1175 – † jún/júl 1211[5]) bol prvý latinský konštantínopolský patriarcha v rokoch 1204 – 1211. Pochádzal z talianskych Benátok. Svojou politikou znížil rešpekt Latinskej cirkvi na Východe. Podľa dobových správ (Niketas Choniates) bol veľmi tučným vyholeným klerikom v tesnom odeve.[5]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Morosini sa narodil do bohatej benátskej rodiny. V mladosti sa stal subdiakonom pápeža Inocenta III. a odišiel študoval do Ravenny.[5] Po páde Konštantínopola do rúk križiakom IV. križiackej výpravy v roku 1204 bol novou (benátskou) kapitulou chrámu Hagia Sofia zvolený za patriarchu. Výber patriarchu bol v rukách Benátčanov vďaka pred tým spísanej dohode Partitio Romaniae.[6] Proti nekánonickému sväteniu protestoval vtedajší pápež Inocent III., no nakoniec Morosiniho uznal a v marci 1205 mu boli udelené potrebné svätenia. V lete roku 1205 prišiel do Konštantínopola a ujal sa úradu.[5] Postupne si svojimi aktivitami znepriatelil už pred tým nepriateľsky naladený pôvodný grécky klér. Po tom, čo miestny klér odmietol uvádzať jeho meno v modlitbách zakázal slúženie bohoslužieb v gréčtine, čo sa však nedodržiavalo. Nepriateľsky sa voči nemu chovali aj západní feudáli na čele s latinským cisárom Henrichom Flámskym, ktorí sa na území bývalej Byzantskej ríše usídlili. Nakoniec bol dokonca západnými pánmi obžalovaný z defraudácie chrámového pokladu Hagie Sofie (v cene asi 100 000 mariek). Zomrel v roku 1211.[2] Po jeho smrti zostal post patriarchu uvoľnený (sede vacante) až do roku 1215, keď sa patriarchom stal Gervasios.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 284.
- ↑ a b Thomas Morosini In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 485.
- ↑ ŠEMBERA, František. Dějepis všeobecný: Dějiny středověké I. Praha : J. Otto, 1891. S. 883. (po česky)
- ↑ Časopis Matice Moravské. Zväzok 4. Brno : Matice moravská, 1872. S. 179. (po česky)
- ↑ a b c d THOMAS MOROSINI In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2077. (po anglicky)
- ↑ THOMAS MOROSINI. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 396. (po anglicky)