Tove Ditlevsenová
| Tove Ditlevsenová | |
| dánska prozaička a poetka | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 14. december 1917 |
| Kodaň, Dánsko | |
| Úmrtie | 7. marec 1976 (58 rokov) |
| Kodaň, Dánsko | |
| Dielo | |
| Žánre | poézia, poviedky, romány, memoáre, eseje |
| Odkazy | |
 | Tove Ditlevsenová (multimediálne súbory na commons) |
Tove Irma Margit Ditlevsenová (* 14. december 1917, Kodaň – † 7. marec 1976, Kodaň)[1] bola dánska prozaička a poetka,[1][2][3][4] ktorá publikovala diela rôznych žánrov a bola jednou z najznámejších dánskych autoriek.[5]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Tove Ditlevsenová sa narodila v Kodani a vyrastala v robotníckej štvrti Vesterbro. Zážitky autorky z detstva boli ústredným bodom jej tvorby. Ditlevsenová bola štyrikrát vydatá a rozvedená.[6]
Počas svojho života vydala 29 kníh vrátane poviedok, románov, zbierok básní a memoárov. V jej dielach sa opakovane objavujú témy ženskej identity, pamäti a straty detstva. Básne začala písať vo veku desiatich rokov[7], svoju prvú básnickú zbierku vydala v dvadsiatich rokoch.[8] V roku 1947 získala popularitu vydaním básnickej zbierky Blinkende Lygter. Ditlevsenová bola tiež autorkou stĺpčeka v týždenníku Familie Journalen, v ktorom odpovedala na listy čitateľov.[5]
Tri z jej kníh, Barndom (doslovne Detstvo), Ungdom (doslovne Mladosť) a Gift (doslovne Závislosť), tvoria autobiografickú trilógiu.
Počas svojho dospelého života Ditlevsenová zápolila s užívaním drog a niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatrii, čo je opakujúcou sa témou v jej neskorších románoch.[9] V roku 1976 spáchala samovraždu predávkovaním sa tabletkami na spanie.[10]
Uznanie a vplyv
[upraviť | upraviť zdroj]Ditlevsenová za život získala množstvo ocenení. V roku 2014 bola zaradená do literárneho kánonu pre dánske základné školy.[11]
Podľa básne Blinkende Lygter (doslovne Blikajúce svetlá) z rovnomennej básnickej zbierky bol pomenovaný dánsky film z roku 2000 Blikajúce svetlá, ktorý režíroval Anders Thomas Jensen a ktorý je v rôznych anketách často označovaný za najobľúbenejší hraný film v Dánsku. Jej román Barndommens gade (Ulica detstva) bol v polovici 80. rokov 20. storočia sfilmovaný a Anne Linnet vydala album s Ditlevsenovej básňami, ktoré Anne sama naspievala. Hudba z albumu bola použitá aj vo filme Barndommens gade (Ulica detstva).
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1939 – Pigesind, básne
- 1939 – Slangen i Paradiset, básne
- 1941 – Man gjorde et barn fortræd, román
- 1942 – De evige tre, básne
- 1942 – Lille Verden, básne
- 1943 – Barndommens gade (Ulica detstva), román
- 1944 – Den fulde Frihed, poviedky
- 1944 – Det første møde, poviedka
- 1946 – For Barnets Skyld, román
- 1947 – Blinkende Lygter, básne
- 1948 – Dommeren, poviedky
- 1948 – Tårer, poviedka
- 1952 – En flink dreng, poviedky
- 1952 – Paraplyen, poviedky
- 1952 – Nattens dronning, poviedka
- 1954 – Vi har kun hinanden
- 1955 – Jalousi, básne
- 1955 – Der bor en pige, báseň
- 1955 – Kvindesind, básne
- 1958 – Annelise – 13 år, detská kniha
- 1959 – Flugten fra opvasken, memoár
- 1960 – Hvad nu Annelise?, detská kniha
- 1960 – To som elsker hinanden, román
- 1961 – Den hemmelige rude, básne
- 1963 – Den onde lykke, poviedky
- 1963 – Dolken, poviedky
- 1967 – Barndom, memoár
- 1967 – Ungdom, memoár
- 1968 – Ansigterne, román
- 1969 – De voksne, básne
- 1969 – Det tidlige forår, memoár
- 1971 – Gift, memoár
- 1973 – Det runde værelse, básne
- 1973 – Parenteser, eseje
- 1973 – Min nekrolog og andre skumle tanker, eseje
- 1973 – Min første kærlighed, memoár
- 1975 – Vilhelms værelse, román
- 1975 – Tove Ditlevsen om sig selv, memoár
- 1978 – Til en lille pige, básne
- 2019 – Kærlig hilsen, Tove – Breve til en forlægger, listy (1969-1975)
Ocenenia a granty
[upraviť | upraviť zdroj]- 1942 – štipendium Carla Møllersa
- 1942 – štipendium Emmy Bærentzensovej
- 1942 – štipendium Astrid Goldschmidtovej
- 1945 – štipendium Zväzu spisovateľov
- 1945 – štipendium Holgera Drachmanna
- 1950 – štipendium Edith Rodeovej
- 1952 – štipendium riaditeľa J. P. Lunda a manželky Vilhelmine Buggeovej
- 1953 – Autorské štipendium Otta Benzona
- 1953 – cestovné štipendium Tagea Brandta
- 1954 – Medaila Emila Aarestrupa
- 1955 – Tipsmidler
- 1956 – De Gyldne Laurbær
- 1958 – Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
- 1958 – Pamätné štipendium Mortena Nielsena
- 1959 – štipendium verejnej knižnice Forlaget Fremad
- 1959 – Cena ministerstva kultúry za detskú knihu Annelise – 13 rokov
- 1966 – štipendium rektorky Ingrid Jespersenovej
- 1971 – Biblioteksafgiftens top 25 – 10 (v zozname 25 najlepších kníh sa umiestnila na 10. mieste)
- 1971 – Cena Sørena Gyldendala
- 1975 – Cena Dánskeho zväzu autorov H.C. Andersena Legat
- 1975 – Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
- 1999 – 23 rokov po jej smrti mohli čitatelia Politikenu vybrať knihu za „dánsku knihu storočia“. Ditlevsenovej kniha Barndommens gade (Ulica detstva) sa umiestnila na 21. mieste.[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Ditlevsenová, Tove. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Denstoredanske.dk Tove Ditlevsen – The Grand Danish Encyclopedia (po dánsky)
- ↑ EBERSTADT, Fernanda. In Tove Ditlevsen’s World, Happy Families Don’t Stand a Chance. The New York Times, 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ ALS, Hilton. Tove Ditlevsen’s Art of Estrangement. The New Yorker, 2021-02-08. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0028-792X. (po anglicky)
- ↑ a b PETERSEN, Antje C.. Tove Ditlevsen and the Aesthetics of Madness. Scandinavian Studies, 1992, roč. 64, čís. 2, s. 243–262. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0036-5637.
- ↑ Tove Ditlevsen, forfatter | lex.dk [online]. Dansk Kvindebiografisk Leksikon, 2023-04-22, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
- ↑ CO, Peytz &. The Labyrinth of Memory [online]. Nordic Women's Literature, 2012-01-20, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Tove Ditlevsen [online]. www.penguin.co.uk, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Syberg, Karen (1997). Tove Ditlevsen: myte og liv. Copenhagen: People's Press. ISBN: 9788770552264
- ↑ Tove Ditlevsen [online]. web.archive.org, 2011-11-05, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. Archivované 2011-11-05 z originálu.
- ↑ Tove Ditlevsen 100 år: Derfor skal du læse hendes romaner og digte [online]. DR, 2017-12-14, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
- ↑ JENSEN, Niels. Forfattere, litteraturpriser mv. [online]. www.litteraturpriser.dk, 2023-04-13, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tove Ditlevsenová
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tove Ditlevsen na anglickej Wikipédii.